Uznanie nezávislosti je považované za prvý krok k budúcemu pripojeniu separatistického polostrova k Ruskej federácii. Západ a ani Ukrajina samostatnosť Krymu neuznávajú.
Spomínaný prezidentský dekrét uvádza, že s ohľadom na vôľu obyvateľov Krymu, ktorú vyjadrili v referende, Rusko uznáva suverenitu a nezávislosť Krymskej republiky, v rámci ktorej má Sevastopol osobitné postavenie. Sevastopol oficiálne nie je súčasťou krymskej autonómie a do Ruskej federácie chce vstúpiť ako samostatný subjekt. Dekrét nadobúda platnosť dňom podpisu, čiže v pondelok.
V utorok sa chystá schváliť vyhlásenie na podporu krymského referenda ruská Štátna duma. Následne k ruskému parlamentu prehovorí Putin, všeobecne sa očakáva, že podporí snahu Krymu stať sa členom Ruskej federácie. Putinovo posolstvo je ohlásené na 12:00 SEČ.
Kyjev je pripravený s Moskvou o Kryme rokovať, anexiu ale neuzná
Kyjev je pripravený s Moskvou rokovať o krymskej kríze, s ruskou anexiou autonómneho polostrova ale nebude nikdy súhlasiť.
V televíznom prejave k národu to v pondelok vyhlásil úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov. „Sme pripravení na rozhovory, ale pripojenie nášho územia (k Rusku) nikdy neuznáme,“ citovala agentúra Reuters Turčynova.
Krym vyhlásil samostatnosť, požiadal o spojenie s Ruskom
Krymský parlament vyhlásil nezávislý suverénny štát s názvom Krymská republika. Požiadal zároveň o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.
Ukrajina, Európska únia aj Spojené štáty považujú referendum za nelegitímne a jeho výsledky neuznajú. Rovnaký postoj zaujala aj Slovenská republika. Vyhlásenie nezávislosti nadväzuje na výsledky nedeľňajšieho referenda, pri ktorom sa na pripojenie k Rusku vyslovila drvivá väčšina obyvateľov prevažne ruskojazyčného ukrajinského polostrova.
Podľa tlačovej služby parlamentu pre rezolúciu „O nezávislosti Kryme“ hlasovalo 85 zo 100 poslancov. V rezolúcii sa uvádza, že parlament sa „obracia na Ruskú federáciu s návrhom prijať krymsku republiku do Ruskej federácie ako nový subjekt so statusom republiky“. Obdobnú rezolúciu už skôr schválilo mesta Sevastopol, ktoré má v rámci Kryme formálne osobitné postavenie.
Podľa šéfa parlamentu Vladimira Konstantinova budú jednotky ukrajinskej armády dislokované na polostrove rozpustené. Agentúra ITAR-TASS oznámila, že vyše 500 ukrajinských vojakov už opustilo svoje ubikácie v Sevastopole a sústredilo sa na dočasných zhromaždiskách vyhradených mestom. Krymske úrady údajne budú zabezpečovať ich životné potreby najbližšie tri mesiace.
Uznesenie krymského parlamentu o nezávislosti
Krymský parlament schválil Uznesenie krymského parlamentu o nezávislosti, v ktorom žiada o pripojenie k Rusku. Plný text v neoficiálnom preklade:
Najvyššia rada Krymskej autonómnej republiky
– vychádzajúc z vôle krymských národov priamo prejavenej v referende 16. marca 2014, ktoré ukázalo, že krymské národy sa vyslovili za pripojenie k Rusku a v dôsledku toho za odchodu z Ukrajiny a za vytvorenie nezávislého štátu,
– riadiac sa Deklaráciou o nezávislosti Krymskej republiky, schválenej na mimoriadnom plenárnom zasadnutí Najvyššej rady Krymskej autonómnej republiky 11. marca 2014 a na mimoriadnej plenárnej schôdzi Sevastopolskej mestskej rady 11. marca 2014,
sa uznáša :
1. Vyhlásiť Krym za nezávislý suverénny štát Krymskú republiku, v ktorej má zvláštny status mesta Sevastopol.
Krymská republika plánuje budovať svoje vzťahy s inými štátmi na základe rovnosti, mieru, dobrého susedstva a ďalších všeobecne prijatých zásad politickej, hospodárskej a kultúrnej spolupráce medzi štátmi.
Krymská republika vyzýva Organizáciu spojených národov a všetky štáty sveta, aby uznali nezávislý štát vytvorený krymskými národmi.
2. Odo dňa, keď nadobudlo účinnosť toto uznesenie, neplatia na území Krymskej republiky ukrajinské zákony a neuplatňujú sa rozhodnutia Najvyššej rady Ukrajiny a ďalších ukrajinských štátnych orgánov prijatých po 21. februári 2014.
Ukrajinské zákony, okrem tých, na ktoré sa vzťahuje predošlý odsek tohto článku, sa na území Krymskej republiky uplatňujú až do prijatia takýchto normatívnych aktov Krymskej republiky.
3. Činnosť ukrajinských štátnych orgánov na území Kryme sa zastavuje, ich právomoci, majetok a peňažné prostriedky prechádzajú na štátne orgány Krymskej republiky, určených vládou Krymskej republiky.
4. S cieľom ochrániť práva a slobody občanov a subjektov hospodárskej činnosti ukrajinské súdy na území Krymskej republiky ďalej fungujú, pričom ich rozhodnutia, ktoré sa týkajú uplatnenia ukrajinských zákonov na krymskom území, nesmú byť v rozpore s týmto uznesením.
Najvyššími súdnymi orgánmi na území Krymu sú existujúce odvolacie súdy, ktoré sa nachádzajú na území Krymskej republiky a mestá so zvláštnym statusom Sevastopola.
5. Všetky úrady, podniky a iné organizácie zriadené Ukrajinou alebo za jej účasti na území Krymu sa stávajú úradmi, podnikmi a inými organizáciami zriadenými krymskej republikou.
6. Ukrajinský štátny majetok, ktorý sa v deň prijatia tohto uznesenia nachádzal na území Krymu, je štátnym majetkom Krymskej republiky.
7. Majetok odborových a iných ukrajinských spoločenských organizácií, ktorý sa v deň prijatia tohto uznesenia nachádzal na území Krymu, je majetkom orgánov príslušných organizácií, ktoré pôsobia v Krymskej republike, a ak také neexistujú, potom je štátnym majetkom Krymskej republiky.
8. Krymská republika sa prostredníctvom Najvyššej rady Krymskej autonómnej republiky obracia na Ruskú federáciu s návrhom prijať Krymskú republiku za súčasť Ruskej federácie ako nový subjekt Ruskej federácie so statusom republiky.
9. Toto uznesenie nadobúda účinnosť v deň jeho schválenia.
(Neoficiálny preklad z českej verzie ČTK)
Krymský parlament zároveň schválil zmenu svojho mena, ktoré má odteraz znieť „Štátna rada Krymskej republiky“ namiesto doterajšieho Najvyššia rada Krymskej autonómnej republiky. Poslanci zároveň schválili výzvu OSN a všetkým štátom sveta so žiadosťou o uznanie.
Ukrajinský štátny majetok, ktorý sa v čase vyhlásenia nezávislosti nachádzal na území Krymu, prijatá rezolúcia vyhlasuje za „štátny majetok Krymskej republiky“. Od 30. marca má na polostrove platiť moskovský čas.
Krym v noci oslavoval, pripojenie k Rusku podporilo vyše 96 percent voličov
Krymský polostrov, ktorý od začiatku mesiaca de facto ovládajú ruskí vojaci, sa v nedeľňajšom plebiscite veľkou väčšinou hlasov vyslovil pre svoju budúcnosť v rámci Ruskej federácie.
Pri hlasovaní, ktoré Ukrajina ani veľká časť medzinárodného spoločenstva neuznávajú, podľa sčítacích komisárov pripojenie k Rusku podporilo vyše 96 percent hlasujúcich. V Sevastopole, ktorý má v rámci polostrova zvláštny status, radnica jednomyseľne schválila pripojenie mesta k Rusku; rovnaký krok v rámci celého polostrova urobil aj krymský parlament.
Foto: SITA/AP, Ivan Sekretarev
Podľa krymskej volebnej komisie sa pri nedeľňajšom referende pre spojenie polostrova s Ruskom vyslovilo 96,8 percenta hlasujúcich. V Sevastopole, ktorý hlasoval oddelene, pripojenie k Ruskej federácie a teda odtrhnutie od Ukrajiny podporilo 95,6 percenta ľudí, ktorí prišli k volebným urnám. Hlasovacie právo využilo 89,5 percenta obyvateľov mesta.
V Sevastopole, rovnako ako na celom polostrove, nebola údajne zaregistrovaná jediná sťažnosť na priebeh hlasovania. Hlasovať prišlo podľa mestskej volebnej komisie 274 101 ľudí, z ktorých vyše 260 000 podporilo spojenie s Ruskom.
V reakcii na referendum Sevastopolská radnica jednohlasne schválila rezolúciu o pripojení k Rusku. Sevastopolská proruská radnica zároveň poverila starostu Alexeja Čalého, aby začal s Ruskom rokovania o budúcom štatúte Sevastopolu. Mesto, kde sídli ruská aj ukrajinská Čiernomorská flotila, formálne nie je súčasťou krymskej autonómie a bolo doteraz riadené priamo z Kyjeva. Do Ruska chce vstúpiť ako samostatný subjekt.
Podľa konečných výsledkov sa na ostatnom Kryme vyslovilo pre spojenie s Ruskom 1,233 002 hlasujúcich, uviedol šéf krymskej volebnej komisie Michail Malyšev. K volebným urnám sa podľa neho dostavilo 83,1 percenta obyvateľov Krymu, ktorí majú volebné právo. Pre druhú alternatívu, teda zachovanie autonómneho štatútu v rámci Ukrajiny s právom neskoršieho pripojenia k Rusku, sa vyslovilo 31 997 ľudí, čo je 2,5 percenta hlasujúcich. Zvyšok hlasov bol neplatný.
Centrálne námestie Simferopolu bolo prakticky celú noc zaplnené ľuďmi. Ruskú hymnu podľa agentúry Kryminform spievali tisíce ľudí so slzami v očiach. "Spev hymnickej ruskej piesne Deň víťazstva nadobudol vpravde nového významu, " napísala krymská tlačová agentúra.
Kyjevský parlament schválil dekrét o čiastočnej mobilizácii
Ukrajinský parlament schválil dekrét úradujúceho prezidenta Oleksandra Turčynova o čiastočnej mobilizácii. Počas nasledujúcich 45 dní má byť podľa dekrétu aktivované 40000 záložníkov, polovica z nich doplní jednotky Národnej gardy. Novinárom to oznámil šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Parubij.
Mobilizácia má byť vykonaná na celom území Ukrajiny, teda vrátane Krymu. Na krymskom polostrove sa má podľa dekrétu mobilizácia týkať občanov, ktorí dobrovoľne prejavia vôľu slúžiť v ukrajinských ozbrojených silách.
Podľa Parubija je štyridsaťpäťdenná lehota na vykonanie čiastočnej mobilizácie len formálna; doplnenie preddavkov bude vykonané „v maximálne krátkom čase“.
Do jednotiek pravidelnej armády má byť zaradených 20 000 mužov, ďalších 20 000 doplní jednotky Národnej gardy. Tieto zložky nové ukrajinské vedenie zriadilo pre posilnenie verejného poriadku a zaistenie bezpečnosti vládnych a administratívnych objektov a ukrajinských jadrových zariadení.
Referendum je v súlade s právom aj OSN, povedal Putin Obamovi
Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore svojmu amerického kolegovi Barackovi Obamovi potvrdil, že referendum v ukrajinskom autonómnom regióne Krym je v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN. Podľa pondelňajších informácií Kremľa Putin Obamovi povedal, že obyvateľstvo polostrova má „zaručenú slobodu prejavu svojej vôle a sebaurčenia“. Obaja sa však zhodli, že budú „pokračovať v hľadaní spôsobov vyriešenie krízy napriek existujúcim nezhodám“ v názoroch na vec.
Rusko je pripravené so „západnými partnermi“ rokovať o akejkoľvek záležitosti týkajúcej sa Ukrajiny s výnimkou referenda. Novinárom v Moskve to povedal Vjačeslav Timčenko, podpredseda poslaneckej frakcie vládnej strany Jednotné Rusko v dolnej parlamentnej komore. „Krym je potrebné od dnešného dňa považovať za súčasť Ruska,“ povedal poslanec.
Podľa Timčenka je Moskva pripravená rokovať so Západom o čomkoľvek vrátane hospodárskej pomoci Ukrajine. „Nezvratné sú len výsledky referenda. Krym už povedal svoje slovo a patrí Rusku,“ vyhlásil.
Podľa predsedníčky bezpečnostného výboru Štátnej dumy Iriny Jarovej vo svete neexistuje demokratickejšia forma vyjadrenia vôle národov ako referendum. Ak Západ výsledky hlasovania odmieta uznať, potom ide o „diskrimináciu ako z hľadiska medzinárodného práva, ako aj z hľadiska demokratických procedúr“.
Medzi gratulantmi Krymu sa zaradil aj vicepremiér Dmitrij Rogozin, radikálny ruský nacionalista, ktorý je podľa moskovských novinárov jedným z hlavných kandidátov na zaradenie do sankčného zoznamu Európskej únie a USA.
„Výsledky hlasovania svedčia o nádejach, ktoré obyvatelia Krymu spájajú s Ruskou federáciou. Tieto nádeje musíme vrchovato naplniť,“ povedal Rogozin agentúre ITAR-TASS.