V Donecku na východe krajiny tiež podľa agentúry Interfax-Ukrajina povedal, že je nutné vykonať hlboké ústavné reformy.
Moskva chce, aby sa Ukrajina zmenila na federálny štát, čo Kyjev odmieta. "Ľuďom dnes musíme povedať: áno, je to ťažké, ale zajtra vám budeme môcť ponúknuť prácu, rast platov, prilákať investorov,“ povedal premiér pri stretnutí s doncckými predstaviteľmi. Podľa neho má vláda recept, ako udržať jednotnú Ukrajinu a ako zabezpečiť ľuďom spokojný život.
Ministerský predseda zdôraznil, že vláda v Kyjeve je pripravená s regiónmi rokovať a je pripravená vyhovieť zákonným požiadavkám každého obyvateľa Ukrajiny. „Inštitúcie regionálnej štátnej správy by sa mali stať históriou,“ vyhlásil Jaceňuk. „Chceme obmedziť právomoci parlamentu, prezidenta i vlády,“ povedal o chystaných ústavných reformách.
Tie by mali priniesť aj spomínané miestne referendá. „Našou spoločnou úlohou je vyvážiť právomoci centrálnej vlády a regiónov,“ dodal.
Agentúra AP uviedla, že Jaceňuk nespresnil, ako sa vládne predstavy líšia od požiadaviek východoukrajinských demonštrantov či Moskvy, ktorá sa vyslovuje za federalizáciu. Schôdzky v Donecku sa zástupcovia protestujúcich nezúčastnili.
Na ukrajinskom východe, kde žije početné ruskojazyčné obyvateľstvo, separatistickí demonštranti okupujú niekoľko vládnych budov. Vláda v Kyjeve sa obáva, že cieľom protestov je vyvolať nepokoje, ktoré by oprávňovali na ruský vojenský zásah.
Na východe sú ukrajinskí politici nevítaní
„Jaceňuk sa rozhodol riskovať a ide vyskúšať pevnosť doneckých vajec,“ napísal v narážke na možné nevľúdne prijatie prozápadného premiéra denník Ukrajinská pravda.
Politikov z Kyjeva nemajú v týchto dňoch na východe Ukrajiny radi. V stredu dav v Luhansku napadol prezidentského kandidáta Michaila Dobkina, ktorý chcel upokojiť miestnych vzbúrených radikálov.
O deň neskôr dopadli v Odese surové vajcia na bývalého ministra Serhija Tihipka. Jeho bývalého kolegu zo Strany regiónov Oleha Carova demonštranti zablokovali v hoteli.
Obama a Merkelová hrozia Rusku ďalšími sankciami
Americký prezident Barack Obama a nemecká kancelárka Angela Merkelová na základe telefonického rozhovoru znovu vyzvali Rusko na stiahnutie ruských jednotiek od rusko-ukrajinskej hranice.
Foto: SITA/AP, Yves Herman
Obama Merkelovej povedal, že Spojené štáty, Európska únia a ďalšie medzinárodné subjekty musia byť pripravené čeliť prípadnej ďalšej eskalácii krízy zo strany Ruska ďalšími sankciami, oznámil vo štvrtok Biely dom.
Biely dom tiež vyhlásil, že Moskva zjavne podporuje proruských separatistov na Ukrajine a vykonáva „organizovanú kampaň podnecovania (destabilizácie Ukrajiny) a sabotáže“.
Proruskí vzbúrenci v Luhansku, na východe Ukrajiny, naďalej okupujú objekt tajnej služby a v Donecku radikálne skupiny ohlásili vytváranie „ľudovej armády“.
EÚ navrhuje vyslanie súdnej a policajnej misie na Ukrajinu
Británia, Švédsko a Poľsko navrhujú, aby Európska únia vyslala na Ukrajinu súdnych a policajných expertov, ktorí by mali pomôcť stabilizovať túto krajinu.
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Podľa dokumentov, ktoré získala agentúra Reuters, by misia EÚ mala za úlohu reformu právneho a policajného systému na Ukrajine. „Obnovenie dôvery v právny štát je základom budúcej stability,“ píše sa v dokumente.
Z dokumentu vyplýva, že nová misia by bola civilná, no svoju prácu by koordinovala s NATO s cieľom zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Ukrajine. Transparentný súdny systém je dôležitý aj z hľadiska priblíženia s Ukrajiny k Európskej únii.
Británia, Nemecko a Poľsko by chceli, aby poradná misia EÚ začala svoju činnosť už v júni. Návrh na zriadenie misie by muselo podporiť všetkých 28 členských štátov Európskej únie.
Nemecko sa už napríklad vyjadrilo, že návrh podporuje, Írsko a Španielsko by zas uprednostňovali vyslanie monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Ministri zahraničia EÚ budú o novom pláne rokovať v pondelok. Tento krok však pravdepodobne rozhnevá Rusko, ktoré opakovane obvinilo Západ zo zasahovania do záležitostí Ukrajiny.
Európska komisia navrhuje zdržanlivý postoj voči Rusku
Európska únia by nemala sprísňovať sankcie proti Rusku, pokiaľ Moskva nebude stupňovať krízu na Ukrajine. Vyhlásil to v piatok európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn.
Foto: SITA/AP, Kostas Tsironis
Po ovládnutí ukrajinského polostrova Krym Ruskom zaviedla Európska únia sankcie proti osobám z najbližšieho okolia ruského prezidenta Vladimira Putina. Vlády zoskupenia siedmich najvyspelejších ekonomík sveta G7 zase s Ruskom zmrazili kontakty na najvyššej úrovni.
„Ak Rusko nebude stupňovať alebo prehlbovať krízu, potom sa môžeme vyhnúť sprísneniu sankcií. To je to, v čo určite dúfa každý rozumný Európan a Rus,“ povedal Rehn na konferencii v Helsinkách.