Macedónsko mešká so vstupom pre spor s Gréckom

Macedónsko tak zostáva stáť pred pootvorenými dverami do NATO a nemôže začať prístupové rozhovory s EÚ napriek tomu, že formálne sa stalo kandidátskou krajinou už v roku 2005. „Napätie by mohlo vzniknúť z pokračujúceho sklamania našich občanov z toho, že cesta do únie a aliancie je zatarasená. Najmä cieľová stanica EÚ je túžbou ľudí bez ohľadu na to, akej sú národnosti a náboženstva,“ povedal šéf macedónskej diplomacie Nikola Poposki v rozhovore pre Pravdu.

Vo februári 2010 eurokomisár pre rozšírenie EÚ Štefan Füle optimisticky vyhlásil, že spor o pomenovanie štátu by sa mohol vyriešiť do leta daného roku. Odvtedy uplynulo veľa času, ale k lepšiemu sa veci nepohli. Prečo?
Bolo to celkom nádejné obdobie, kedy sa pomerne často rozprávali premiéri obidvoch krajín. Vznikol dojem, že sme sa dostali na určitú úroveň vzájomnej dôvery a komunikácie, ktoré naznačovali, že vývoj sa uberá dobrým smerom. Lenže s príchodom finančnej krízy v Grécku a v súvislosti s jeho plnením podmienok pomoci od členských štátov eurozóny sa pozornosť Atén sústredila na tieto domáce problémy. Čiže priority gréckej vlády sa zmenili, čo je zrejme podstatná časť odpovede na otázku.

Nezainteresovanému človeku sa môže zdať, že tvrdohlavo sa správajú obe strany – Atény aj Skopje.
Nemyslím si, že postupujeme chybne. Mimochodom, v decembri 2011 Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol, že Grécko v roku 2002 nemalo právo brániť nám vo vstupe do NATO, lebo tým porušilo jeden z článkov medzištátnej zmluvy, kde sa píše, že bez ohľadu na spor o názov krajiny nebude blokovať naše začleňovanie do medzinárodných organizácií. Grécko by malo rešpektovať tento verdikt, lenže haagsky dvor nemá nástroje, ako to zabezpečiť. V roku 2010 Európska komisia vydala kladné hodnotenie Macedónska, ale veci sa nepohli dopredu, lebo Grécko sa na úrovni Európskej rady nikdy nevyslovilo v náš prospech.

Na opačnej strane Gréci prišli vlani v OSN s návrhom výberu z niekoľkých názvov štátu, ale Macedónsko to odmietlo.
Tieto predstavy nezodpovedali prijateľnej realite. Ubezpečujem pritom, že Macedónsko má proaktívny postoj a spolupracuje so sprostredkovateľom OSN Matthewom Nimetzom v tomto spore.

Nasleduje provokatívna otázka. Keď bolo Grécko odkázané na zahraničnú finančnú pomoc, aby odvrátilo krach ako člen eurozóny, netlačili ste na najvplyvnejšie štáty EÚ, aby Atény urobili rozhodujúci ústupok k Macedónsku?
V prvom rade sme nemali záujem a nikdy ani nebudeme mať, aby sa Grécko uberalo zlou hospodárskou cestou. Naše ekonomiky sú prepojené, takže by sme sa ocitli v nepríjemnej situácii. Ďalšia vec je tá, že vyriešenie gréckych finančných problémov sa nachádzalo v epicentre záujmu fakticky celej EÚ. Boli to veľké európske momenty. Žiaľ, ako som už spomenul, Grécko vtedy naznačilo, že sa chce sústrediť na svoje finančné otázky tak prioritne, že z jeho pohľadu téma názvu nášho štátu odišla do úzadia.

Macedónsko má len dva milióny obyvateľov, preto takpovediac prijatie za člena EÚ a NATO by nemalo znamenať pre tieto organizácie žiadnu záťaž. Robia dosť pre to, aby pomohli k dohode vášho štátu s Gréckom?
Tento spor už trvá viac ako dvadsať rokov. Mám pocit, že medzinárodné spoločenstvo uvažuje tak, že keďže počas tohto dlhého obdobia nenastala v našom regióne hlboká a nebezpečná kríza vyplývajúca z tejto veci, potom netreba vyvinúť viac úsilia. Zdá sa, že je to vnímané tak, že veď vzťahy medzi Aténami a Skopje sú celkom normálne, odhliadnuc od sporu o názov štátu, a preto nie je potrebné sa výraznejšie angažovať. V zahraničí to vidia tak, že spor neprerástol do otvoreného konfliktu, že nedošlo k žiadnym škodám, a tak sa sústreďujú na reakcie na vývoj, čo znamená, že v európskom kontexte mi chýbajú preventívne kroky, pod ktorými chápem väčšiu vôľu odstrániť prekážku nášho vstupu do EÚ a NATO.

Nebol to spor o názov štátu, ale nespokojnosť etnických Albáncov, čo postavilo Macedónsko v roku 2001 na pokraj nebezpečného konfliktu. Ocitlo sa na prahu občianskej vojny, ktorú sa podarilo odvrátiť. Už sa nezopakuje podobný hrozivý vývoj?
Verím, že nie a toto tvrdenie môžem oprieť o fakty. Príslušníci albánskej menšiny získali posilnené práva. Kladieme dôraz na vzdelanie, umožňujeme im väčšiu účasť v štátnej správe a tak ďalej. Dokonca si trúfnem povedať, že z macedónskej národnostnej politiky si môžu brať príklad na celom Balkáne. Napätie, naopak, by mohlo vzniknúť z pokračujúceho sklamania z toho, že naša cesta do EÚ a NATO je zatarasená. Najmä cieľová stanica EÚ je túžbou ľudí bez ohľadu na to, akej sú národnosti a náboženstva.

Nepochybne existuje sklamanie z hospodárskeho vývoja, Macedónsko patrí k najchudobnejším štátom v Európe.
Priznávam, že miera nezamestnanosti je pomerne vysoká, ale treba vysloviť aj ďalšie časti vety. Pohybuje sa na úrovni 28 percent, čo uznávam, že nie je príjemný údaj, klesá však počet ľudí bez práce. Ešte nedávno sa nám nedarilo stlačiť mieru nezamestnanosti pod 30 percent, pričom pred niekoľkými rokmi dosahovala až 37 percent. Pozitívom je, že máme celkom nízku mieru inflácie a darí sa nám pritiahnuť viac priamych zahraničných investícií. Euroatlantická integrácia by bola ako voda na mlyn našej ekonomiky.