Ukrajina obnovuje pre bezpečnostnú situáciu brannú povinnosť

Ukrajina obnovuje kvôli zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii na východe krajiny brannú povinnosť. Dekrétom o tom podľa spravodajstva BBC rozhodol úradujúci prezident Oleksandr Turčynov.

01.05.2014 07:18 , aktualizované: 20:41
Ukrajina, Slaviansk Foto: ,
Proruský ozbrojenec hliadkuje v Slaviansku počas osláv 1. mája.
debata (129)

Nariadenie prichádza v dňoch, kedy proruskí radikáli okupujú niekoľko verejných budov na východe krajiny. Ukrajina dlhodobo obviňuje Rusko z organizovania podujatí, počas ktorých sú štátne úrady obsadzované. Moskva to popiera. Pozdĺž hraníc s Ukrajinou sústreďuje Rusko okolo 40-tisíc vojakov.

Ukrajina je podľa Turčynova v „plnej bojovej pohotovosti“ kvôli obavám z toho, že ruská armáda nakoniec na Ukrajinu predsa len vtrhne. Počas dňa Turčynovův úrad uviedol vo vyhlásení, že povinná vojenská služba sa obnovuje kvôli ohrozeniu celistvosti krajiny s ohľadom na zhoršujúcu sa situáciu na východe a na juhu štátu, na rastúcu silu ozbrojených proruských bojov a na obsadzovanie úradov štátnej správy ozbrojencami.

Ukrajina má okolo 130-tisíc vojakov. So záložníkmi by mohla mať zhruba milión ozbrojených mužov. Kyjev zrušil povinnú vojenskú službu až koncom minulého roka na základe zákona presadeného vtedajším prezidentom Viktorom Janukovyčom. Zosadená hlava štátu vtedy uviedla, že jeho krajina prejde vojenskými reformami, ktoré vyústia do vytvorenia profesionálnej armády.

Separatisti rokujú s Kyjevom o rukojemníkoch, Ukrajina zdražila plyn

Sedem medzinárodných inšpektorov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) stále zadržiavajú proruskí separatisti v Slaviansku, o podmienkach ich prepustenia však s Kyjevom naďalej vyjednávajú.

Ozbrojenci na východe krajiny ešte v stredu ovládli ďalšie dve mestá. Ukrajinská vláda medzitým oznámila, že situáciu na východe nemá pod kontrolou a že navrhuje v máji spolu s prezidentskými voľbami usporiadať aj referendum o celistvosti krajiny. Podľa Moskvy je to však len pretvárka, ktorá napätie neupokojí. Krízu by podľa ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova mohla vyriešiť sprostredkovateľská misia OBSE.

Jeden z vodcov povstalcov a samozvaný slaviansky starosta Vjačeslav Ponomarjov oznámil, že rokovania s Kyjevom o osude vojenských pozorovateľov pokračujú a že cieľom je vymeniť ich za separatistov, ktorých ukrajinské úrady zadržiavajú. Separatisti v meste tiež uviedli, že vymenili dvojicu príslušníkov ukrajinskej tajnej služby SBU, naďalej však držia približne päťdesiatku ďalších ľudí.

Separatisti, ktorí na juhovýchode Ukrajiny ovládajú viac ako desiatku miest, v stredu bez vážnejšieho odporu obsadili úrady a policajné stanice v Horlivke a Alčevsku.

Ozbrojenci dostali pod kontrolu ďalšie úrady napriek údajnej bojovej pohotovosti ukrajinských ozbrojených síl a mobilizácie územnej obrany. Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu priznal, že Kyjev nekontroluje situáciu v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Merkelová telefonovala s Putinom

Moskva opätovne kritizovala Ukrajinu za vojenské operácie na juhovýchode krajiny. Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou povedal, že pre vyriešenie krízy je kľúčové, aby Kyjev stiahol svoje ozbrojené sily, ukončil násilnosti a začal celoštátny dialóg

Odporcovia kyjevskej vládnej moci kontrolujú... Foto: SITA/AP
Slaviansk, Ukrajina Odporcovia kyjevskej vládnej moci kontrolujú vozidlo pri vstupe do Slavianska.

Podľa Lavrova by navyše mohla pomôcť sprostredkovateľská misia OBSE. Putin s Lavrovom tiež opätovne vyzvali na prepustenie inšpektorov OBSE, zároveň však zdôraznili, že na separatistov vplyv nemajú.

Ukrajinci zaplatia za plyn viac o 40 percent

V spore dvoch susedných krajín ukrajinské úrady tiež rozhodli o vyhostení vojenského pridelenca ruského veľvyslanectva v Kyjeve, ktorého obvinili zo špionáže. Medzitým Ukrajina počnúc štvrtkom výrazne zvýšila ceny plynu pre domácich odberateľov, domácnosti najnovšie zaplatia o 40 percent viac.

Kyjev tak urobil po tom, čo Moskva skokovo zvýšila cenu za dodávky svojho plynu, a tiež na nátlak medzinárodných veriteľov výmenou za pôžičky. Medzinárodný menový fond v stredu Ukrajine potvrdil dvojročný program hospodárskej pomoci v hodnote 17 miliárd dolárov. Prvá časť peňazí, a to tri miliardy dolárov, by Ukrajina mohla získať zhruba do týždňa.

Aktivisti zaútočili na prokuratúru v Donecku

Proruskí demonštranti zaútočili vo štvrtok na budovu prokuratúry v Donecku, ktorý fakticky ovládajú separatisti. Na budovu zaútočili kameňmi a rozbíjali jej okná. Úrad podľa nich pracuje pre prozápadnú vládu v Kyjeve.

„Prokuratúra prijímala zločinné príkazy z Kyjeva proti svojim vlastným ľuďom, ktorých obviňovala zo separatizmu a ďalších vymyslených zločinov,“ povedal podľa Reuters jeden z demonštrantov. Štyridsaťtriročný muž z Donecku sa predstavil ako Igor.

Agentúra Interfax – Ukrajina informovala, že demonštranti dovolili príslušníkom bezpečnosti objektu, aby ho opustili. Na niektorých boli viditeľné stopy po zraneniach.

129 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #Sergej Lavrov