Je prekvapením, že vzťahy medzi Moskvou a NATO vydržali tak dlho?
Rusko menilo názor na NATO niekoľkokrát. Treba si pripomenúť, že súčasný prezident Vladimir Putin spomenul aj možnosť, že by Rusko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie, akokoľvek sa tento scenár môže vzdať vzdialený.
Najmä americkí predstavitelia naznačujú, že Rusko sa stáva pre NATO protivníkom. Ako vy hodnotíte situáciu?
Do istej miery bolo NATO pre Rusko vždy protivníkom. Koniec studenej vojny a rozpad Sovietskeho zväzu to nezmenili. Rozdiel bol tom, že rozsah konkurencie medzi dvoma stranami nebol taký veľký.
Ako sa to prejavilo?
Rusko menilo názor na NATO niekoľkokrát. Alkoholom potúžený Boris Jeľcin nemal vo Varšave problém s vyhlásením, že Moskva nie je proti vstupu Poľska do Severoatlantickej aliancie. Návrat do Moskvy mal na neho účinok takmer okamžitého vytriezvenia.
Treba si tiež pripomenúť, že súčasný prezident Vladimir Putin spomenul aj možnosť, že by Rusko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie, akokoľvek sa tento scenár môže vzdať vzdialený.
Takže spolupráca môže existovať?
Dve posledné desaťročia pomohli pri budovaní vzťahov. Vytvorenie Rady NATO-Rusko, spoločné cvičenia a používanie ruských helikoptér v Afganistane boli dôležité, čo sa týka upevňovania dôvery.
Napätie sa zvýšilo pri americkom protiraketovom štíte, ale ani všetky stredoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, neboli týmto projektom až také nadšené. NATO a Európska únia tiež nezaujali v roku 2008 vo vojne s Gruzínskom úplne protiruský postoj.
V akej fáze vzťahov sme teda teraz?
Veci zmenila kríza na Ukrajine. Jasné politické rozdiely medzi západnými štátmi a Kremľom, nasledované pripojením Krymu a presunom ruských jednotiek na západnú hranicu s Ukrajinou znamenali, že NATO sa nevyhnutne muselo zapojiť.
Posilnenie vojenskej prítomnosti v Pobaltí, Poľsku a Rumunsku bolo logickým následkom neochoty Moskvy podieľať sa na zmiernení napätia. Tieto jednotky znamenajú záruky pre členov aliancie na východe. Nie je to sila, ktorá by mala odstrašujúci charakter po vojenskej stránke. Má pôsobiť ako prostriedok politického odstrašenia pri ďalšej eskalácii situácie.
Neznamená to priamu vojenskú konfrontáciu, ale predsa je to ďalší klince do rakvy pre budúcu spoluprácu. Rusko ešte nie je nepriateľom, ale ťažko by sme ho označili za partnera. Spolupráca medzi NATO a Moskvou, ako sme ju poznali, sa skončila. Je prekvapujúce, že trvala tak dlho.