Máte povesť verného stúpenca Angely Merkelovej v jej politike boja proti kríze v eurozóne. Prečo podporujete kroky nemeckej kancelárky?
Obdobie krízy je čas, keď treba spolupracovať. Oplatilo sa, že sme trvali na prísnych zásadách. Väčšina občanov našich krajín stále verí Európskej únii. Naopak, opačnú situáciu vidíme v južných členských štátoch.
Prečo?
V tamojších krajinách sú najmä mladí ľudia bez práce, pričom nevidia perspektívu v dlhodobom horizonte. Bráni to hospodárskemu rozvoju Európy ako v celku. Navyše bude ťažké týchto ľudí znovu presvedčiť o tom, že spoločný európsky projekt má význam a že je na každom z nich rozvíjať náš kontinent. Ukázalo sa, že sa vypomstilo, že niektorí členovia eurozóny prestali dodržiavať pravidlá už krátko po vstupe do nej.
Ako vyzerajú ďalšie závery z krízy?
Členské štáty musia veriť vo vlastné sily. Nemôže to fungovať tak, že Brusel bude zodpovedný za všetko, čo sa deje v Európskej únii. Občania takému postoju ani nerozumejú. Dôležité posolstvo preto znie tak, aby politici dostali Európu domov k ľuďom. Holandská vláda sa naďalej prihovára za posilnenie úlohy národných parlamentov.
Vnímate pojem kríza aj v spojitosti s Holandskom?
Som rád, že môžem povedať, že máme takmer všetko vyriešené. Nachádzame sa na perspektívnej ceste úzkej spolupráce s Nemeckom, ktoré je naším susedom a mimoriadne významným hospodárskym partnerom. Holandská ekonomika stále profitovala z dobrej nemeckej konjunktúry. Posledné mesiace nám priniesli množstvo impulzov, čo sa odzrkadlilo v tom, že holandská ekonomika sa výrazne posilnila.
Ako si vysvetľujete pomerne stabilnú hospodársku situáciu Holandska a Nemecka aj v období krízy?
V súčasnosti čelia problémom takmer všetky štáty Európskej únie, ktoré nevedeli dôsledne uplatňovať pravidlá súvisiace s trhovým hospodárstvom. Ekonomika nemôže výlučne fungovať na základe sociálnej dobročinnosti. Ide o to, aby sme boli vždy pripravení na neobvyklé výzvy. Tu sa nachádza odpoveď na otázku, pretože v Holandsku sme to dokázali a rovnako to platí aj o Nemecku.
Ako?
Problémy neriešime radikálnymi reformami až vtedy, keď nastane kríza, ako to býva v iných štátoch. Holandské liberálne zmýšľanie je pritom také, že v hospodárskej oblasti sa zbytočne neponáhľame, ale radšej dávame trvalé impulzy. Môžem o nás poznamenať, že sme maratónski bežci.
Aké sú európske výzvy po riešení krízy v eurozóne?
Európska únia nedávno uzavrela dohodu o voľnom obchode s Kanadou, z čoho nám vyplynie možnosť tržieb v objeme približne jednej miliardy eur. Rokujeme o ďalšej dohode so Spojenými štátmi americkými, čo nám môže priniesť výhody v hodnote až päť miliárd eur. Sú to veľké šance, ktoré treba využiť. Zároveň za veľmi dôležitú považujem oblasť školstva. Je nevyhnutné viac investovať do vzdelávania v celej Európskej únii, čo je jeden zo spôsobov, ako si udržať a rozvíjať konkurencieschopnosť.
Ešte sa pristavme pri dôležitej finančnej veci v holandsko-nemeckých súvislostiach. Nemecko nedávno zaviedlo minimálnu hodinovú mzdu 8,5 eura. Vo vašej krajine je to 9,11 eura. Máte strach z presídlenia firiem?
Odteraz máme zaujímavú situáciu na trhu práce. Zamestnanci si budú môcť ľahko porovnať platy. Práve nemeckí zamestnávatelia pri hraniciach s Holandskom sa teda budú musieť snažiť, aby zostali atraktívni.
Holandský premiér Mark Rutte
- Narodil sa v Haagu. Má 47 rokov.
- V roku 2003 ho prvýkrát zvolili za poslanca, pôsobil aj na ministerstvách.
- V júni 2010 priviedol ľudovcov k víťazstvu v parlamentných voľbách a stal sa premiérom. V apríli 2012 sa vláda rozpadla pre nezhody o štátnom rozpočte.
- V predčasných voľbách v septembri 2012 si jeho strana upevnila postavenie v parlamente a Rutte sa druhý raz postavil na čelo vlády. Ľudovci ju tvoria s labouristami.