Pod modrými zástavami Strany regiónov boli rozhodnutí za niekoľko minút prísť na Kreščatyk a Majdan, aby „priviedli k rozumu oranžovú masu revolucionárov“ pôvodne protestujúcich proti výsledkom hlasovania o ukrajinskom prezidentovi. V poslednej chvíli ich z tribúny zadržal dnes už zvrhnutý prezident Viktor Janukovyč.
Aj dnes je na juhovýchode revolučná atmosféra. Aj dnes je pred mimoriadnymi voľbami prezidenta a organizovaním okrúhlych stolov. Akurát baníkov akosi nepočuť. Fárajú ako každý deň. Aj v najhorúcejších konfliktných oblastiach, akou je napríklad v Doneckej oblasti Gorlivka a neďaleká baňa nesúca meno ruského revolucionára a sovietskeho politika Michaila Kalinina.
„Na televíznych záberoch z demonštrácií či z ozbrojených konfliktov s vládnymi vojakmi baníkov nevidieť,“ upozornil nedávno vo vysielaní rádia Echo Moskvy politológ Dmitrij Oreškin. Podľa neho tajomstvo spočíva v tom, že dejiny samozvanej Doneckej ľudovej republiky nepíšu široké masy, ale miestna elita. Pracujúci sú iba „lacným materiálom v zápase nomenklatúry o získanie a upevnenie moci“. Teda čosi podobné, čo postupne zažil aj revolučný kyjevský Majdan.
Baníkmi zatiaľ nepohlo ani štvrtkové obsadenie centrály Donbasantracitu. Budovu koncernu, ktorý tvorí sedem fungujúcich baní a ktorý zamestnáva asi 9-tisíc ľudí, obsadili stúpenci federácie. Podľa niektorých ide práve o snahu vtiahnuť do revolučného víru aj stále odolávajúcich baníkov. Lenže aj ich trpezlivosť má hranice.
„Rozdajte nám zbrane, aby sme mohli brániť Donbas pred teroristami, keď to nedokáže urobiť vláda v Kyjeve. Prišiel čas, keď sa musíme postaviť na odpor,“ citujú agentúry z reakcie Michaila Volynca, šéfa Nezávislých baníckych odborov Ukrajiny.
Podľa viacerých pozorovateľov ľudia „z podzemia“ pristupujú k udalostiam na juhovýchode „profesionálne“. Uvedomujú si totiž hrozbu možného útlmu ich rezortu. Doteraz môžu fárať a dostávať mzdu len vďaka každoročnej dotácii z Kyjeva vo výške jednej miliardy dolárov.
„Ak bude pokračovať lobovanie za reformu podobnú ruskej, kde v susednej Rostovskej oblasti už zavreli všetky bane, tak o mesiac, dva baníci prestanú dostávať mzdu a možno očakávať vzburu,“ upozornil v rozhovore pre denník Segodňa odborársky predák Volynec. Len nedávno baníci v Makejevke vytvorili domobranu v snahe postaviť sa radikálnym odporcom súčasnej kyjevskej vlády. Baníci vedia, že dotované „čierne zlato“ nepotrebuje nielen samozvaná Donecká republika, ale ani Rusko.
Podľa dostupnej štatistiky dotačné náklady na ťažbu jednej tony ruského uhlia predstavujú v prepočte od 15 do 21 eur, zatiaľ čo v prípade ukrajinského uhlia je to 96 až 103 eur. Pritom ukrajinské uhlie sa predáva podľa kvality za približne 30 až 72 eur. Navyše ukrajinské „čierne zlato“ ťažené z čoraz väčšej hĺbky, na rozdiel od ruského väčšinou pochádzajúceho z povrchových baní, obsahuje veľa síry a nespĺňa ani svetové normy. A tak končí u ukrajinských spotrebiteľov.
„Pritom Rusko k nám už dnes vyváža ročne 12 miliónov ton uhlia. Ak sa trh otvorí, tak nás priam zadusia svojím kvalitnejším uhlím,“ neskrýva odborár Michail Volynec obavy a jeden z dôvodov odporu proti tzv. ruskému scenáru vývoja na východe krajiny.
Napriek pokračujúcemu boju federalistov a vládnej moci o náklonnosť baníkov viacerí ukrajinskí politológovia upozorňujú, že rozhodnúť sa musí priamo „v teréne“ a politici tomu musia pomôcť. Inak to vraj masy zoberú do vlastných rúk a nebude to bezbolestné.
„Aj keď sa dnes o osude krajiny rozhoduje v Kyjeve, kľúče k riešeniu sa nachádzajú na juhovýchode Ukrajiny,“ pripomenul v piatok aj Vadim Karasjov, riaditeľ kyjevského Ústavu globálnych stratégií. Na adresu pripravovaných okrúhlych stolov a predvolebnej kampane vyhlásil, že „všetci prezidentskí kandidáti nesmú ani na chvíľu opustiť svoje volebné obvody a musia sa stretávať s tými, ktorí určujú politiku oblasti“. Teda aj s doteraz mlčiacimi baníkmi musia hľadať východisko z krízy.