„Vyzývam v mojich podnikoch na krátky výstražný štrajk proti separatistom. Som proti vyhláseniu Doneckej ľudovej republiky (DĽR). Obyvatelia už majú dosť života v strachu a hrôze. Čo urobili (stúpenci federácie) pre náš región? Koľko vytvorili pracovných miest? Bojujú s našimi občanmi, bojujú proti Donbasu. Je to genocída Donbasu!“ vyhlásil v pondelok tesne pred polnocou v doneckej televízii Achmetov.
Reakcia „národa“, v mene ktorého oligarcha hovoril, však bola rozpačitá. Napríklad do niekoľkotisícového športového stánku Donbas Aréna prišlo podľa ukrajinských médií približne 400 mladých členov klubu Šachtar a na záberoch portálu Hromadske TV bolo vidieť, ako sa presne na poludnie zišli na viacerých pracoviskách desiatky robotníkov, aby podporili svojho chlebodarcu.
Pondelkovým kritickým vyhlásením na adresu "samozvancov“ sa Achmetov pridal k oficiálnemu Kyjevu a Západu. Nasledoval tak aj oligarchov Igora Kolomojského, Dmitrija Firtaša aj Viktora Pinčuka.
Čo však nakoniec rozhýbalo doteraz stále v úzadí stojaceho miliardára, kladú si otázku viacerí pozorovatelia. Láska k pracujúcim to asi nebude. Ani snaha o pokoj v oblasti. Veď na tzv. protiteroristickej operácii vládnych jednotiek a Národnej gardy zloženej najmä z radikálnych nacionalistov z Pravého sektora sa dá slušne zarobiť.
Podľa serveru Liga.net napríklad spotreba pohonných hmôt a ďalších výrobkov z ropy vzrástla počas operácie Kyjeva minimálne dvojnásobne. Ich výhradným dodávateľom je firma Ukrtatnafta, ktorej majiteľom je Kolomojskij, ukrajinský miliardár žijúci vo Švajčiarsku a držiteľ izraelského pasu, ktorého Jaceňukov kabinet dosadil do kresla gubernátora Dnepropetrovskej oblasti.
Za štyri mesiace tohto roku vydelila kyjevská vláda z rozpočtu na nákup pohonných hmôt pre armádu 1,4 miliardy hrivien (takmer 84 miliónov eur). Navyše parlament schválil dodávku ďalších 60-tisíc ton paliva za 850 miliónov hrivien (asi 51 miliónov eur).
Podľa mnohých pozorovateľov v prípade Achmetova to nebola vidina zisku, ktorá ho pohla vyložiť karty na stôl. Existujú napríklad hlasy, podľa ktorých doneckého „krstného otca“ vyplašilo pondelkové vyhlásenie premiéra samozvanej DĽR Alexandra Borodaja.
Podľa neho tamojšia moc chystá znárodňovanie majetku oligarchov, ktorí chcú aj naďalej platiť dane Kyjevu a nie v Donecku. Navyše tzv. minister obrany Igor Strelkov sľúbil tvrdo zasiahnuť proti ozbrojeným bandám terorizujúcich ľudí, kritizovaných Achmetovom. Vraj len čo „sformujeme plnohodnotnú armádu“.
A predseda parlamentu DĽR Denis Pušilin citovaný portálom Korrespondent na adresu najbohatšieho Ukrajinca vyhlásil: „Achmetov si vybral. Žiaľ, zvolil si cestu proti donbaskému ľudu. Platenie daní Kyjevu totiž znamená financovanie teroru v Donbase.“
Viacerí ukrajinskí znalci pomerov poukazujú na to, že v čase, keď Achmetov hovorí o vyčíňaní kriminálnych bánd v oblasti, „proti ktorým je samozvaná vláda bezbranná“, akosi zabudol, že prvotný kapitál nahromadil práve vďaka spolupráci s Achatijom Braginom, najväčším mafiánom v Donecku. Bolo to ešte v 90. rokoch.
Po smrti komplica, jednej z obetí čistky v podsvetí v roku 1995, pripadlo všetko bohatstvo mafiána práve Achmetovovi. Aj preto o úprimnosti najbohatšieho Ukrajinca dnes mnohí pochybujú. Navyše agentúra AFP vyjadrila obavy, či Achmetovova výzva na pokojné protesty proti odporcom Kyjeva neprichádza neskoro v situácii, „ktorá sa na východe Ukrajiny zhoršuje zo dňa na deň“. Oligarchovia však demonštrujú vernosť jednotnej Ukrajine.
„Ako dlho budú verní jednotnej Ukrajine a jej proeurópskej vláde, nie je vôbec jasné. Je viac-menej isté, že svoju politickú moc využijú alebo zneužijú v prospech svojho biznisu,“ reagoval politológ Viačeslav Stepovoj.
Ako príklad uviedol Petra Porošenka, horúceho kandidáta na post ukrajinského prezidenta vo voľbách 25. mája. „Čokoládový“ kráľ si za proeurópsky postoj vyslúžil nevôľu Ruska, ktoré zakázalo dovoz výrobkov jeho firmy Rošen. Vraj pre „hygienické nedostatky". Zablokovali mu aj účty a zavreli podnik v Rusku.
„Niečo podobné ostatní ukrajinskí oligarchovia nechcú zažiť. Pravdepodobne si zrátali, že väčšie škody by im spôsobilo zavretie európskych trhov ako ruských,“ špekuluje politológ Stepovoj.
Ukrajinci sú nespokojní
Podľa najnovšieho prieskumu uskutočneného 25. až 29. apríla vo všetkých oblastiach Ukrajiny (okrem Krymu) neschvaľuje konanie úradujúceho prezidenta a šéfa snemovne Turčynova 41,3 % opýtaných a kroky úradujúceho premiéra Jaceňuka 38,6 %. Každý druhý respondent z celkového počtu 2012 (50,9 %) je presvedčený, že situácia na Ukrajine sa po zmene moci zhoršila. Iba 13,8 % opýtaných si myslí opak. Len v prípade 8,4 % respondentov sa očakávania splnili. Napriek tomu iba 19,2 % účastníkov prieskumu tvrdilo, že súčasná vládna moc je horšia ako predchádzajúca, 37,7 % si myslí, že Jaceňuk a Turčynov sú lepší ako zvrhnutý Janukovyč. Zároveň 30,5 % respondentov si myslí, že medzi novou a starou mocou niet rozdiel. Odchýlka vo výsledkoch neprevyšuje 2,3 %.
Zdroj: Centrum ekonomických a politických štúdií O. Razumkova