„Tento rok si pripomíname náš celonárodný sviatok s osobitným oduševnením a náladou: do Ruska, k sebe do vlasti sa vrátili Krym a Sevastopoľ,“ zadal tón osláv počas udeľovania štátnych vyznamenaní v Kremli prezident Vladimir Putin. „Toto historické znovuzjednotenie sa uskutočnilo pokojne, v plnom súlade s vôľou ľudu i s príslušnými normami medzinárodného práva a hlavne – uskutočnilo sa to čestne, spravodlivo a ako sa u nás hovorí – popravde,“ citovala hlavu štátu agentúra ITAR – TASS.
Moskovské Červené námestie zaplavili desaťtisíce ľudí. Prilákal ich bohatý kultúrny program i veľkolepý ohňostroj. Jedným z hlavných hesiel bolo: „Krym je náš!“ Podporu však manifestanti vyjadrovali aj proruským separatistom z východnej Ukrajiny, ktorí na oslavy vyslali delegáciu svojich lídrov.
Podľa sociológa Leva Gudkova mohli účastníci mítingov v tento sviatok volať po opätovnom spojení postsovietskeho „ruského sveta“ len preto, že absolútna väčšina z nich netuší, čo si majú v Deň Ruska pripomínať. „Iba šesť percent ľudí vie, že to je výročie deklarácie nezávislosti Ruska,“ povedal pre Rádio Svoboda.
Nacionalistický podpredseda Štátnej dumy Vladimir Žirinovskij vie, že 12. júna 1990 spravil ruský parlament pod vedením neskoršieho prezidenta Borisa Jeľcina významný krok k rozpadu sovietskeho impéria. Aj preto nedávno navrhol, aby sa hlavný sviatok Ruska presunul na výročie dňa, keď boli zverejnené výsledky krymského referenda o jeho osamostatnení sa od Ukrajiny. „12. jún je dátumom rozštiepenia štátu, a 17. marec bude dňom zjednotenia štátu,“ poznamenal pre rádio Echo Moskvy.
Výročie deklarácie nezávislosti Ruska, ktoré predznamenalo rozpad Sovietskeho zväzu, prezidentom Putinom svojho času označený za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia, však podľa ruského vicepremiéra Dmitrija Rogozina môže byť aj dnes inšpiratívne. „Pred 24 rokmi sa v sovietskej skale objavila prvá puklina. Potom sa spustila lavína kamenia. Kto vtedy tušil, že sa bude sypať štvrť storočia? Je však najvyšší čas pozbierať kamene,“ napísal Rogozin, známy svojimi nacionalistickými názormi, na Twitteri.
Podľa šéfanalytika agentúry Levada po pohltení Krymu vlna vlasteneckých nálad v Rusku výrazne vzrástla. „Je približne jedenapolnásobne vyššia, než bola. Tento trend ďalej pokračuje súbežne s nenávistnou kampaňou namierenou proti súčasnému vývoju na Ukrajine. Z nej sa stal hlavný nástroj národného sebautvrdzovania v Rusku. V situácii, keď sa inak niet veľmi čím pýšiť, štátna moc posilňuje svoje postavenie vyvolávaním národnej hrdosti na účet obrazu nepriateľa,“ povedal Gudkov pre Rádio Svoboda.