Angela Merkelová, ktorá 17. júla oslávi 60. narodeniny, navyše obsadila aj priečku tretieho najdlhšie slúžiaceho nemeckého premiéra od konca vojny po Konradovi Adenauerovi a svojom niekdajšom politickom mentorovi Helmutovi Kohlovi.
Je druhýkrát vydatá, bezdetná a bez právneho alebo ekonomického vzdelania. Horšie predpoklady stať sa predsedom konzervatívnej strany, ako mala Angela Merkelová, si snáď ani nebolo možné predstaviť. Napriek tomu bola na zjazde Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v apríli 2000 zvolená do čela práve ona. CDU sa v tom čase sužovala aférou okolo tajných kont niektorých jej predstaviteľov a voľba neopozeranej tváre mala symbolizovať „nový začiatok“.
Časť delegátov straníckeho zjazdu možno počítala s tým, že zakríknuto pôsobiaca dcéra východonemeckého pastora sa vo funkcii čoskoro znemožní. Merkelová však v čele CDU stojí dodnes, teda viac ako 14 rokov, a navyše ani nemá žiadneho vážneho vnútrostraníckeho konkurenta. Člen predsedníctva CDU Josef Schlarmann sa dokonca nechal pred dvoma rokmi počuť, že to v strane chodí ako na cárskom dvore, kde Merkelová drží všetku moc.
Angie, ako niekedy kancelárku volajú, je tvrdým orieškom aj pre parlamentnú opozíciu. Do veľkej miery to vyplýva z niektorých povahových rysov Merkelovej, ktorá sa snaží vyhýbať konfliktným situáciám a kontroverzným rozhodnutiam, ktoré by ju mohli urobiť napadnuteľnou.
Foto: SITA/AP, Guido Bergmann
Úspešne hľadá kompromisy
Jej konsenzuálny štýl politiky a schopnosť nájsť kompromis aj v zdanlivo neriešiteľných sporoch nachádza u Nemcov pozitívny ohlas. Vďaka tomu dokázala Merkelová dvakrát obhájiť kancelársky post a aj po viac ako osem a pol rokoch v čele vlády zostať pre občanov dôveryhodnou političkou.
Nie každý je samozrejme z kancelárky nadšený. Asi najostrejšie sa do jej kritiky pustil vlani v lete spisovateľ Günther Grass, ktorý je známy svojimi sympatiami ku konkurenčným sociálnym demokratom. Tento nositeľ Nobelovej ceny za literatúru o Merkelovej vyhlásil, že sa v nej snúbi oportunizmus, ktorý si osvojila v komunistickej NDR, s využívaním moci, v ktorom ju vraj vyškolil niekdajší kancelár Helmut Kohl.
Merkelová, za slobodna Kasnerová, sa narodila 17. júla 1954 v Hamburgu. Detstvo však prežila vo východonemeckom Templine a fyziku vyštudovala na univerzite v Lipsku. Po vysokej škole pôsobila niekoľko rokov v inštitúte fyzikálnej chémie vo východoberlínskej akadémii vied. Ako vedkyňa sa v 80. rokoch dostala do Prahy a údajne v tom čase vedela slušne po česky.
Práve toto obdobie jej života sa dostalo do popredia v súvislosti s minuloročným vydaním knihy Prvý život Angely M., ktorej autori tvrdia, že Merkelová bola tajomníčkou pre agitáciu a propagandu v organizácii FDJ. Členstvo v tejto obdobe československého Socialistického zväzu mládeže (SZM) Merkelová nepopiera. Trvá ale na tom, že bola iba tajomníčkou pre kultúru.
„Kohlove dievčatko“ prekvapila v CDU pesimistov
Zlom v živote Merkelovej nadišiel v čase, keď sa začal vo východnom Nemecku rúcať komunistický režim. Budúca kancelárka sa na jeseň 1989 zapojila do činnosti opozičného Demokratického hnutia a v nasledujúcom roku bola niekoľko mesiacov zástupkyňou hovorcu poslednej východonemeckej vlády.
V tom čase tiež vstúpila do CDU a stala sa poslankyňou. Mladú političku z východu si všimol predseda kresťanských demokratov Kohl. V januári 1991 z nej urobil ministerku pre záležitosti žien a mládeže a o tri roky neskôr jej zveril rezort životného prostredia.
„Kohlove dievčatko“ zároveň stúpalo na straníckom rebríčku. Na jeseň 1998 sa Merkelová vyšvihla do pozície generálnej tajomníčky strany, a potom čo aféra s čiernymi partajnými fondmi zlomila väz Kohlovi aj jeho nástupcovi Wolfgangovi Schäublemu, ju straníci na jar 2000 zvolili za predsedníčku CDU.
V januári 2002 ešte musela Merkelová prenechať miesto volebného lídra Edmundovi Stoiberovi. O tri roky neskôr ju už však konzervatívci postavili do pozície vyzývateľa sociálnodemokratického premiéra Gerharda Schrödera.
Voľby sa skončili patom, Merkelovej sa však podarilo dohodnúť s SPD na vytvorení veľkej koalície, do jej čela si sadla. Z úradu spolkového kancelára ju SPD nedokázala zosadiť ani vo voľbách v septembri 2009. Merkelová po nich ukončila vládnu spoluprácu so sociálnymi demokratmi, ktorých vymenila za liberálov z FDP, s nimi absolvovala svoje druhé funkčné obdobie. Vlani v decembri sa potom opäť ujala postu líderky veľkej koalície.
Súkromie si prísne stráži
Svoje súkromie si kancelárka prísne stráži. V auguste 2012, pri jednej z mála príležitostí, keď odhalila niečo zo svojho súkromia, sa priznala, že miluje film Spomienky na Afriku a za svoju najväčšiu osobnú obeť pre štát vraj považuje to, že sa vzdala možnosti ísť sama na nákup.
Už skôr na seba Merkelová prezradila aj to, že u nej dodnes pretrvávajú niektoré inštinkty z čias NDR, najmä potreba hromadiť veci do zásoby. Angela Merkelová je druhýkrát vydatá. So svojím prvým manželom, Ulrichom Merkelom, sa rozviedla začiatkom 80. rokov.
V roku 1998 si vzala profesora chémie Joachima Sauera. Spoločne sa však na verejnosti objavujú len zriedka. Výnimkou býva otvorenie hudobného festivalu v Bayreuthe, vďaka čomu si kancelárkin manžel vyslúžil v nemeckých médiách prezývku „fantóm opery“.