V krajine od štvrtka fakticky panuje dvojvládie, keď rezignáciu doterajšieho premiéra Arsenija Jaceňuka parlament neprerokoval a vláda už menovala Volodymyra Hrojsmana za jeho nástupcu. Volení zástupcovia ignorujú kľúčové zákony predložené na schválenie a odhlasovali odloženie schôdze na polovicu augusta. Mimoriadne voľby sú naplánované na október.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko poslal šéfovi parlamentu Oleksandrovi Turčynovovi list, v ktorom vyzval snemovňu na hlasovanie o dôvere vláde. Štvrtkový rozpad koalície podľa hlavy štátu nie je právnym dôvodom na demisiu kabinetu a nesmie paralyzovať chod štátu. „Snemovňa je povinná ďalej riešiť otázky štátnej dôležitosti,“ napísal prezident sa zrejmým odkazom na bojové operácie proti povstalcom na východe krajiny.
O demisiu premiéra, ktorá automaticky znamená aj rezignáciu celej vlády, mal parlament hlasovať počas dňa, ale schôdza bola bez hlasovania rozpustená. Poslanci nezaradili do programu ani hlasovanie o dvoch kľúčových prezidentských návrhoch, ktoré sa týkajú rozpočtovej podpory bojových operácií na východe a zmeny statusu strategických ukrajinských plynovodov.
Nová parlamentná schôdza, na ktorej by poslanci mali prerokovať Jaceňukovu rezignáciu, sa uskutoční 12. augusta. Niektorí poslanci sa podľa agentúry Unian usilujú o to, aby sa snemovňa zišla na mimoriadnej schôdzi už počas budúceho týždňa.
Proti rezignácii Jaceňuka sa postavili aj dvaja senátori USA
Odradiť predsedu ukrajinskej vlády od rezignácie sa v piatok na diaľku pokúsili americkí senátori John McCain a Chris Murphy. Vo vyhlásení, o ktorom informovali ukrajinské médiá, varujú pred následkami odchodu vlády na stabilitu krajiny v terajšej ťažkej situácii. „Chápeme dôležitosť parlamentných volieb, ale hlavnou prioritou je teraz víťazstvo nad separatistami podporovanými Ruskom,“ píše sa v liste senátorov.
Podľa ukrajinskej ústavy má prezident právo rozpustiť parlament, ak do 30 dní nevznikne nová vládna väčšina. Strana UDAR a Sloboda štvrtkovým odchodom z koalície chceli dosiahnuť práve to, aby boli po rozpustení snemovne vypísané nové parlamentné voľby. Sám prezident Porošenko už predtým sľúbil ich usporiadanie koncom októbra.
Ich výsledok podľa odhadov sociologických spoločností zrejme zloženie snemovne radikálne zmení. V prieskumoch uskutočnených v minulých týždňoch sa na prvých miestach preferencií striedajú hnutia Solidarita, vytvorené Porošenkom, a Radikálna strana, čo je populistické zoskupenie riadené poslancom Olehom Ljaškom. Až za nimi nasledujú „tradičné“ strany Vlasť a Sloboda, ale tiež UDAR boxerského šampióna Vitalija Klička.
Na chvoste preferencií sa ocitla predošlá vládna Strana regiónov, rovnako ako jej spojenci komunisti. Podľa niektorých prieskumov by sa obe tieto strany ani nedostali do parlamentu.
V Bruseli sa dohodli na nových sankciách pre Rusko
V Bruseli sa medzitým skončilo rokovanie veľvyslancov Európskej únie, ktorí sa dohodli na obsahu nových protiruských sankcií. Zoznam osôb a firiem, ktoré majú byť ich cieľom, má Brusel zverejniť v piatok. Po diskusii, ktorá trvala celý štvrtok a skončila napoludnie. Ambasádori vyzvali Európsku komisiu, aby vypracovala konkrétny právny rámec postihu, ktorý by mal byť predložený na schválenie budúci týždeň.
V reakcii na ruský postup plánuje EÚ výrazne obmedziť aktivity ruských bánk so štátnou účasťou na finančných trhoch a obmedziť hospodársky rozvoj Ruska do najbližších rokov. Sankcie by sa mohli týkať kapitálového trhu, obrany alebo moderných technológií využiteľných v energetike. Nie je vylúčené, že o ich konečnej podobe rozhodne samit únie.
USA: Rusko ostreľuje pozície ukrajinskej armády zo svojho územia
Rusko podľa Spojených štátov delostrelecky ostreľuje pozície ukrajinskej armády zo svojho územia.
Hovorkyňa ministerstva zahraničia Marie Harfová tiež uviedla, že podľa informácií tajných služieb Moskva plánuje dodať proruským separatistom na Ukrajine ďalšie a efektívnejšie raketomety. Novinárom však odmietla poskytnúť bližšie informácie. Nemenovaný americký predstaviteľ v tejto súvislosti povedal, že streľba z Ruska sa začala v utorok, podľa dostupných údajov však zatiaľ nespôsobila smrť civilistov. Rusko naďalej popiera, že by bolo priamo zapojené do konfliktu medzi ukrajinskou armádou a povstalcami na východe Ukrajiny. USA a EÚ však Moskvu obviňujú, že separatistov podporuje a dodáva im zbrane, čo viedlo k zavedeniu sankcií voči Rusku.
Časť Západu vyzýva na ešte prísnejšie opatrenia, a to najmä po nedávnom zostrelení malajzijského lietadla, pri ktorom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube. Boeing 777 spoločnosti Malaysia Airlines letiaci z Amsterdamu do Kuala Lumpur sa minulý štvrtok zrútil do poľa pri hraniciach Ruska a Ukrajiny. Proruskí povstalci zodpovednosť za tragédiu odmietajú. Stroj s najväčšou pravdepodobnosťou zostrelili omylom neuvedomujúc si, že ide o civilné lietadlo. Predpokladá sa, že lietadlo zasiahla strela SA-11 typu zem-vzduch. Americké tajné služby nemajú dôkaz, že Rusko sa priamo podieľalo na vystrelení rakety, ukrajinským povstalcom však už poskytlo takéto typy zbraní ako aj výcvik na ich používanie.