Foto: archív Aurela Brauna
Zástancovia tvrdšieho postupu proti Rusku vyčítajú Európskej únii, že jej reakcia na kroky Kremľa na Ukrajine je pomalá. S ohlásením nových sankcií, ktoré majú zasiahnuť finančný či energetický sektor, sa dá povedať, že únia bude postupovať jednotnejšie?
Je zložité koordinovať postup demokratických štátov, dokonca aj keď patria do spoločnej štruktúry, akou je EÚ. V prospech únie sa vzdali rozsiahlych právomocí. Zároveň si však chcú členské štáty udržať podstatné časti svojej suverenity. Okrem toho sa ich záujmy smerom k Moskve líšia. Krajiny EÚ sú rôzne závislé od energetických dodávok z Ruska. Na úrovni únie je preto spoločný postup mimoriadne zložitý. Bude to mať vplyv aj na efektívne zavedenie sankcií EÚ.
Nemusí to fungovať?
Únia sa pomaly posúva smerom k tvrdším sankciám a naozaj sa zdá, že je jednotnejšia. Neznamená to však, že to tak bude aj naďalej. V nasledujúcich týždňoch budeme mať jasnejší obraz o tom, ako sa bude v súvislosti so sankciami vyvíjať súdržnosť v EÚ.
V čom spočíva problém?
Vo svetle vnútorných problémov vytvorenia spoločnej pozície chýbajú Európskej únii skutoční lídri. Za normálnych okolností, keď ide o veľké zahraničnopolitické iniciatívy, vodcovstvo nachádza EÚ mimo seba, najmä v USA. Hlavne keď ide aj o to, že je potrebné ukázať silu a obete. S prezidentom Barackom Obamom sa však Spojené štáty rozhodli príliš neukazovať a spoliehajú sa na líderstvo z pozadia. Čo je však v mnohých ohľadoch presný opak vodcovstva. Napriek silnej nemeckej ekonomike a presvedčeniu Británie, že proti Rusku je za jeho agresiu na Ukrajine potrebné vystúpiť, žiadna z týchto krajín nedokáže poskytnúť také líderstvo a záruky pre ostaných, ako to robila v minulosti Amerika.
Európania sa tiež obávajú, že sankcie proti Rusku zasiahnu aj ich.
Mnoho lídrov sankcie dostatočne nevníma ako donucovací prostriedok. Sú skôr súčasťou takzvanej tvrdej sily, nie toho, čomu v medzinárodnej politike hovoríme mäkká sila. Vyžadujú si značné obete na strane toho, kto ich zavádza. Tak ako to býva v každom prípade využitia tvrdej sily. Zároveň je na efektívne zavedenie potrebná dostatočná politická vôľa. V tom zmysle, že musia byť vnímané ako legitímny prostriedok ochrany národných záujmov a medzinárodného poriadku.
Deje sa to?
Politická vôľa môže byť len výsledkom pochopenia rozdielu medzi krátkodobými a dlhodobými záujmami. Zavedenie sankcií si vyžaduje obete a bude viesť ku stratám v kratšom časovom horizonte. Najmä v prípade krajín EÚ, ktoré sú príliš závislé od Ruska, či už v prípade energetiky, alebo významných obchodných vzťahov. Z dlhodobejšieho hľadiska je však potrebné pozrieť sa na to, či neriskujeme posilnenie Ruska ako štátu, ktorý je ochotný konať proti pravidlám. A tiež zhodnotiť, aké škody priniesla a prináša agresia Moskvy v súvislosti s medzinárodným právom organizáciám, ako je OSN, a myšlienke nešírenia jadrových zbraní.
Čo to má spoločné s Ukrajinou?
Časť ukrajinského územia obsadili a anektovali po tom, čo sa Kyjev vzdal jadrových zbraní. Mal pritom garantovanú územnú celistvosť od veľmocí ako USA, Británia, ale tiež Rusko.
Únia sa dohodla na znení nových sankcií proti Rusku
Európski diplomati dosiahli v pondelok predbežnú dohodu o rozšírenom zozname osôb a spoločností, proti ktorým zavedie prísnejšie sankcie za postup Ruska v ukrajinskej kríze. Dohodli sa tiež na výraznejšom obmedzení obchodovania a investovania na Kryme, ktorý sa odtrhol od Ukrajiny a pripojil k Ruskej federácii. Diplomati budú rokovať aj v utorok o zavedení širších ekonomických sankcií, ktoré budú zamerané proti kapitálovým trhom a obranným a vyspelým technológiám. Presné znenie sankcií by malo byť známe v stredu.
EÚ doteraz zaradila na svoj sankčný zoznam 87 ľudí a 20 firiem. Pribudnúť by naň malo osem nových mien a tri spoločnosti. Sankcie v podobe zákazu vycestovania a zmrazovania aktív sa tentokrát budú týkať napríklad šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexandra Bortnikova, šéfa parlamentného výboru pre zahraničné tajné služby Michaila Fradkova, šéfa Bezpečnostnej rady Nikolaja Patruševa a čečenského lídra Ramzana Kadyrova. Počíta sa aj s embargom na predaj zbraní Rusku a obmedzeniami pri vývoze technológií s využitím v civilnom a zbrojárskom priemysle, ako aj v energetike s výnimkou plynárenského sektoru. Investori v členských štátoch únie budú mať tiež zakázané kupovať nové akcie a dlhopisy bánk, v ktorý má ruský štát podiel aspoň 50 %.
Po vyše mesiaci zvažovania sa EÚ odhodlala sprísniť a rozšíriť sankcie po zostrelení malajzijského lietadla, ktoré sa zrútilo vo východnej časti Ukrajiny na území kontrolovanom proruskými separatistami. Dôvodom je tiež pokračujúca neochota Ruska prispieť k upokojeniu situácie na východe Ukrajiny. Nové sankcie by mal schváliť summit únie koncom augusta. (sita)