Je podľa neho chybou vidieť ukrajinskú krízu len ako lokálny konflikt, ktorý by sa dal vyriešiť prehováraním a dohováraním; v skutočnosti ide o pokus Ruska prekresliť povojnové hranice štátov, čo ohrozuje bezpečnosť celej Európy.
„Zdá sa mi, že (západné krajiny) si doteraz neuvedomili v plnom rozsahu práve vojenskú hrozbu, práve to, že sa odohráva pokus zničiť doterajší svetový poriadok. Ale u nás sa každý deň prelieva krv, každý deň umierajú Ukrajinci. Vidíme krutosť, agresiu a cynizmus ruskej armády,“ vyhlásil podľa agentúry Unian Turčynov v rozhovore s novinármi z Pobaltia.
„Ukrajina dnes potrebuje skutočnú podporu, vrátane vojenskej technickej pomoci. Potrebujeme moderné zbrane a leteckú techniku,“ vyhlásil predseda ukrajinského parlamentu s tým, že odpor proti ruskej agresii by nemal byť len ukrajinský problém.
Kyjev sťahuje vojakov z Kosova, nasadí ich na východe
Vedenie NATO v pondelok potvrdilo rozhodnutie ukrajinskej vlády stiahnuť do konca augusta väčšinu svojich vojakov z misie aliancie v Kosove, kde mala nečlenská krajina aliancie viac ako 160 vojakov. NATO dodalo, že Ukrajincov nahradia Maďari. Odchod vojakov ešte minulý týždeň avizovalo vedenie ukrajinskej armády, ktorá chce vojakov nasadiť na nepokojnom východe krajiny, kde niekoľko mesiacov prebieha proruské povstanie.
Ukrajinci sťahujú svoje sily aj z ďalších zahraničných misií vrátane misie OSN v Libérii. Do krajiny by sa podľa ukrajinskej armády malo vrátiť aj 16 vrtuľníkov, ktoré Kyjev prenajíma OSN.
Fínsky premiér: NATO môže pomáhať iba svojim členským krajinám
Európska únia ani NATO nemôžu Ukrajine poskytnúť vojenskú podporu v jej boji proti proruským povstalcom na východe krajiny. Uviedol to v pondelkovom rozhovore fínsky premiér Alexander Stubb. Reagoval tak na sobotňajšiu výzvu ukrajinskej vlády, ktorá EÚ a NATO okrem zbraní požiadala aj o novú stratégiu v záujme ukončenia ozbrojeného konfliktu.
Podľa vyjadrení lídra nečlenskej krajiny NATO však aliancia môže pomáhať iba svojim členským krajinám, pričom EÚ „nemá kapacity na takýto typ podpory“. Poukázal pritom na júnové uzavretie asociačnej dohody medzi Bruselom a Kyjevom, čo označil za „mäkkú silu, ktorú únia používa“. Možnosť vojenskej pomoci pre Ukrajinu odmietol začiatkom augusta aj americký prezident Barack Obama. Ten aktuálnu výzbroj ukrajinskej armády označil za dostatočnú na boj proti separatistom.
Juhovýchodné oblasti Ukrajiny sa po februárovom zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča stali dejiskom nepokojov a násilia medzi silami lojálnymi novej vláde v Kyjeve a proruskými povstalcami. Kým polostrov Krym sa od Ukrajiny oddelil v marci, po májovom referende vyhlásili nezávislosť aj samozvaní lídri Luhanskej a Doneckej oblasti. Vláda v Kyjeve to odmietla akceptovať a zareagovala spustením takzvanej protiteroristickej operácie, ktorá si už vyžiadala stovky obetí. Moskva sa od násilia dištancovala a odmieta obvinenia, že pomáha separatistom.