Ako favoritku ju pred sobotňajším stretnutím lídrov únie vnímajú aj niektoré bruselské diplomatické zdroje, ktoré Pravda oslovila. O pravdepodobnej dohode na Mogheriniovej informoval tiež denník Financial Times.
Druhý pokus
"Sme veľmi optimistickí, čo sa týka nominácie Mogheriniovej do úlohy vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci,“ citovali noviny Mariannu Madiovú, taliansku ministerku pre verejnú správu. Rím v júli na summite EÚ s Mogheriniovou na prvý pokus nepochodil. Za jej proruský postoj a neskúsenosť ju kritizovali najmä pobaltské krajiny a Poľsko. Stredná a východná Európa tiež oznámila, že chce jednu z hlavných funkcií v rámci Európskej únie. Lídri majú teraz rozhodnúť, kto povedie diplomaciu EÚ, a tiež o novom šéfovi Európskej rady, ktorým je momentálne Herman Van Rompuy. Pôvodne sa v júli hovorilo, že by sa mali na vrcholnom stretnutí rozdeliť aj posty v novej Európskej komisii (EK), ktorú povedie Jean-Claude Juncker. Zdá sa však, že k tomu nakoniec ešte nedôjde.
Kým sa však európski politici oficiálne nedohodli, nad Mogheriniovou visí tieň pochybnosti. O európsku diplomaciu majú oficiálne záujem aj súčasná bulharská eurokomisárka pre humanitárne záležitosti Kristalina Georgievová (61) a poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski (51). Sofia oznámila, že za svoju kandidátku bude ďalej bojovať. "Sú tu krajiny, ktoré budú s Mogheriniovou dosť nespokojné, ale nemajú blokovaciu menšinu,“ citoval Financial Times zdroj z Bruselu, ktorý si neželal byť menovaný.
Čo ju čaká
"Talianska ministerka má rôznorodé skúsenosti. Nijaký z Mogheriniovej postojov však nie je dostatočne podstatný na to, aby znamenal nejaké zásadné pozitívum pre ňu ako pre budúceho šéfa európskej diplomatickej služby,“ povedala pre Pravdu Amelia Hadfieldová, odborníčka na zahraničnú politiku EÚ z anglikánskej univerzity v Cantenburry.
Expertka pripomína, že Mogheriniová je ministerkou zahraničných vecí len od februára 2014. "Má istý zmysel pre diplomatickú pôdu. Teraz však nie je práve veľa času na to, aby sa do svojej práce stihla dostať. Na druhej strane sa dá povedať, že životopis nie je všetko. Môžeme si spomenúť, že Ashtonovej kariéra bola podobná ako Mogheriniovej. Napriek náročnému štartu to potom zvládla,“ tvrdí Hadfieldová.
Odborník na medzinárodné vzťahy Nicholas Wright z Astonskej univerzity v Birminghame pripomína, že bez ohľadu na to, kto post šéfa diplomacie EÚ získa, má pred sebou veľmi náročné úlohy. "Musí rozvíjať a uvádzať do praxe zahraničnú politiku únie či zlepšovať fungovanie európskej diplomatickej služby,“ opisuje Wright pre Pravdu, čo čaká nástupkyňu či nástupcu Ashtonovej. "A aby to bolo ešte ťažšie, bude sa podieľať na vytváraní jednotnej a efektívnej politiky únie smerom k Rusku. Vzťahy EÚ s Moskvou sú momentálne najhoršie v histórii. Zvládnutie tejto situácie bude vyžadovať takt, schopnosti a veľkú dávku pokojnej diplomacie aj smerom k členským štátom,“ pripomína Wright.
Kritériá výberu
Pri obsadzovaní postov v Európskej únii zohráva úlohu už pomaly nespočetné množstvo kritérií. Či už ide o to, z akého politického tábora kandidáti pochádzajú, ale aj o to, z ktorej krajiny. Buď to je nový členský štát, alebo starý, veľký či menší. Samozrejme, berie sa do úvahy aj to, či je z východu, juhu, zo severu, alebo západu.
Šéfom novej eurokomisie bude Jean-Claude Juncker. Teda muž a pravicový politik z malého starého členského štátu. Ak európsku diplomaciu povedie Mogheriniová, pôjde o ženu socialistku z veľkého starého členského štátu. Od toho sa odvíjajú špekulácie, kto bude stálym predsedom Európskej rady. Zdá sa, že šancu by mohol mať najmä predstaviteľ nových členských krajín z východnej a strednej Európy. Väčšina týchto štátov je v únii už desať rokov a bolo by to prvý raz, čo by dosiahli na najvyššie politické méty v únii.
Presadiť by sa tak mohol poľský premiér Donald Tusk, ktorého v minulosti podporila nemecká kancelárka Angela Merkelová a tiež britský predseda vlády David Cameron. Lenže, zdá sa, že samotný Tusk sa nevie rozhodnúť a čas beží. V bruselských kuloároch sa preto spomínajú aj expremiér Lotyšska Valdis Dombrovskis a jeho estónsky kolega, bývalý predseda vlády Andrus Ansip. V hre môžu byť tiež dánska premiérka Helle Thorning Schmidtová alebo írsky predseda vlády Enda Kenny.
Pri formovaní Európskej komisie budú tiež musieť brať členské štáty do úvahy naliehavé Junckerove výzvy. Momentálne to vyzerá tak, že v novej EK budú v najhoršom prípade štyri, v najlepšom osem žien. Z 28-člennej eurokomisie je to málo a mohol by to byť dôvod, prečo by Európsky parlament niektorých kandidátov odmietol. Juncker preto v rozhovore pre rakúsky denník Kurier naznačil, že môže ženám aspoň rozdať v komisii najdôležitejšie posty. Údajne tiež uvažuje nad tým, že všetkým krajinám povie, aby mu okrem mužského kandidáta poslali aj ženskú nominantku.