V následnej diskusii potom poznamenal, že Rusko pre členské krajiny teraz nepredstavuje bezprostrednú hrozbu, pretože dobre vie o odhodlaní aliancie ku kolektívnej obrane. Rasmussen jednoznačne podporil vojenský zásah proti organizácii Islamský štát (IS) na území Sýrie a Iraku.
„Nie je to štát, je to teroristická skupina,“ zdôraznil generálny tajomník aliancie. Odsúdil nielen vraždy západných novinárov a humanitárnych pracovníkov, ale aj hromadné zabíjanie tisícov obyvateľov v oblasti. Podľa Rasmussena, ktorý však zdôraznil, že nie je právny expert, má správanie IS taký charakter, že podľa Charty OSN vojenský zásah oprávňuje.
NATO ale neplánuje svoje priame vojenské zapojenie do operácií, pripravovaných koalíciou niekoľkých krajín. Aliancia je pripravená, ak o to požiada vláda v Bagdade, pomôcť s výcvikom irackých bezpečnostných síl. Lepšia výmena spravodajských informácií má potom členským krajinám pomôcť vyrovnať sa s hrozbou plynúcou z návratu niektorých bojovníkov IS späť do ich materských krajín v Európe.
Generálny tajomník zdôraznil, že aliancia, ktorá na nedávnom summite vo Walese rozhodla o niektorých svojich zmenách, je pripravená reagovať na bezpečnostné hrozby z juhu i východu. Na rozdiel od Ruska, ktoré by podľa Rasmussena okolo Ukrajiny stále mohlo prispieť k upokojeniu situácie, sa ale s IS vyjednávať nedá.
„Sme v bojovej línii novej bitky – bitky medzi toleranciou a fanatizmom, medzi demokraciou a totalitarizmom, medzi otvorenými a zatvorenými spoločnosťami,“ vyhlásil Rasmussen vo svojom zrejme poslednom veľkom verejnom vystúpení v úlohe šéfa NATO. Od začiatku budúceho mesiaca ho v kresle generálneho tajomníka vystrieda Jens Stoltenberg z Nórska.
Rusko porušilo mierové zmluvy, tvrdí šéf NATO
Rusko svojím správaním okolo Krymu a na východe Ukrajiny porušilo všetky medzinárodné zmluvy a pravidlá, ktoré od konca studenej vojny udržiavali v Európe mier, mieni Rasmussen. Pripomenul tiež Moldavsko a Gruzínsko, kde Rusko rovnako ako na Ukrajine využívalo ekonomický tlak a vojenskú silu na vyvolanie nestability.
„Obávam sa, že ruským záujmom je založiť ďalší, dlhodobý, zmrazený konflikt v oblasti. Myslím, že dlhodobou ruskou ambíciou je obnoviť zónu vplyvu v blízkom zahraničí a zabrániť susedným krajinám v euroatlantickej intergaci s NATO a EÚ,“ poznamenal Rasmussen v následnej debate.
V prejave zopakoval, že do aliancie sú dvere otvorené pre všetkých, ktorí si želajú stať sa členmi a splnia technické predpoklady. Pripomenul v tejto súvislosti tiež západný Balkán s tým, že významným ďalším krokom by mohlo byť prijatie Čiernej Hory.
Aj keď Rusko porušilo svoje medzinárodné záväzky a nelegálne vojensky zasiahlo na Ukrajine, nie je pre spojencov bezprostrednou hrozbou, povedal generálny tajomník NATO. „Rusko vie, že máme článok päť Severoatlantickej zmluvy, ktorý spojenca chráni,“ poznamenal. Aby bolo také varovanie vierohodné, NATO vo svojich východných členských krajinách posilnilo obranné opatrenia, pripomenul.
V prejave Rasmussen tiež opäť zdôraznil potrebu zvýšiť výdavky členských krajín na obranu a vyslovil sa za čo najširšie ekonomické väzby medzi Európou a Severnou Amerikou, vrátane rýchleho dokončenia dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA známe ako TTIP.