„Je to náš názor, myslím si, že by to bol aj názor Boha,“ podotkol podľa agentúry AFP Tutu, ktorý je na návšteve v Nórsku.
„Boh nemá nikoho v nenávisti. My všetci sme Božie deti. Sú medzi nami tí, ktorí sa stali zlými deťmi. Deťmi ale zostávame, sme stále súčasťou jednej rodiny,“ vyhlásil v stredisku Nobelovej ceny za mier v Osle, kde pred 30 rokmi toto prestížne ocenenie sám dostal.
Tutu ale zároveň dodal, že odpustenie nevylučuje vnímať aj naďalej Breivikove zločiny ako „najhoršie z predstaviteľných vecí“. Nenávisť a horkosť sú ale ako „žieraviny“, povedal tiež.
Tutuove slová ale odmietol hovorca nórskeho združenia pozostalých Trond Henry Blattmann, ktorý sám prišiel pri Breivikovej bezuzdnej masakre o syna. „Máme tu masového vraha, ktorý neprejavuje ľútosť, ani snahu sa zmeniť,“ podotkol Blattmann v rozhovore pre nórsky rozhlas a televíziu NRK. „Naopak povedal, že by ochotne zničil ešte viac životov,“ dodal Blattmann.
Bývalý juhoafrický arcibiskup sa preslávil predovšetkým ako bojovník proti apartheidu, ktorý sa v krajine skončil v roku 1994. Za svoju úlohu v kampani na vyriešenie tohto problému získal v roku 1984 Nobelovu cenu za mier. Angažoval sa aj v boji za ľudské práva, proti chudobe, AIDS či rasizmu.
Svoje verejné aktivity ukončil nositeľ mnohých svetových vyznamenaní len pred niekoľkými rokmi. Z času na čas sa ale na verejnosti objaví. V Nórsku sa má v utorok zúčastniť na konferencii na tému zmierenia, aby predstavil skúsenosti z JAR.