Zistili totiž, že za „svojich“ zajatcov im Kyjev posiela najnovšie väčšinou kriminálnikov a alkoholikov.
„V zozname 100 zajatcov, ktorých zoznam sme poslali Kyjevu, sme našli iba 29 osôb. Napriek tomu, že zoznam obsahoval nielen mená, ale aj miesto väznenia našich ľudí. Druhá strana v snahe doplniť počet zajatcov na požadovaných sto osôb, si pomohla zadržanými alkoholikmi a kriminálnikmi,“ povedala v nedeľu pre agentúru RIA Novosti Daria Morozovová, šéfka výboru pre otázky vojnových zajatcov a utečencov v Doneckej ľudovej republike.
Ako potvrdila, proces výmeny má tak skutočne „prestávku“ až do výmeny „reálnych“ zajatcov.
Medzi Kyjevom posielanými zajatcami sú ale aj bezúhonní ľudia, ktorých hlavne provládne, takzvané národné gardy, priamo na uliciach pozatýkali z vymyslených dôvodov. Len aby mohli „doplniť“ zoznam zajatcov. Výmena sa totiž uskutočňuje podľa schémy „jeden za jedného“. Ibaže Kyjev má zajatcov menej ako povstalci.
Už v sobotu informoval o čudných praktikách Kyjeva denník New York Times. „Som civilista a zaradili ma iba preto, aby naplnili počet,“ citujú noviny sedemnásťročného Nikitu Podikova. Ukrajinskí vojaci ho vraj zatkli ešte pred dvomi týždňami pri ústupe v meste ležiacom blízko frontu a zobrali ho so sebou.
Podikov tvrdí, že úrady ho obvinili z účasti v bande proruských nájomných zabijakov pôsobiacich za nepriateľskými líniami, A to bez jediného dôkazu. „Nikdy som nebojoval, nikdy som nikoho nezabil,“ prisahá mládenec. „Zatkli ma, bili dva dni a potom si ma ponechali na výmenu,“ vraví.
Podobne vyzneli rozhovory spravodajcu denníka v Donecku aj s ďalšími oslobodenými mužmi. Niektorých už pred mesiacmi zatkli v rôznych častiach Ukrajiny za proruské postoje, napríklad za účasť na demonštráciách za autonómiu východu Ukrajiny či za rozširovanie letákov.
Priznáva to napokon aj penzionovaný ukrajinský generál a jeden z hlavných kyjevských vyjednávačov Volodymyr Ruban. Vysvetľuje, že pri príprave na výmenu zajatcov delia do niekoľkých kategórií. Od „civilistov zatknutých počas protestov cez vojnových zajatcov až po podozrivých zo špionáže“.
Podľa denníka New York Times charakteristickým príkladom výmeny zajatcov bol Valerij Ginsberg, podnikateľ z Kyjeva. Okolie ho poznalo ako stúpenca hospodárskeho zbližovania s Ruskom. V Donecku nikdy nebol. Zatkli ho podľa jeho slov na základe vymyslenej zámienky. „Zaobchádzajú s nami ako s dobytkom. Som ukrajinský občan. Ako sa tak môžu chovať? Chcel som dokázať svoju nevinu, ale nikdy sa ma na nič neopýtali,“ posťažoval si „zajatec“.
Výmeny zajatcov sa na východe Ukrajiny teraz odohrávajú prakticky denne a pomáhajú upevniť krehké prímerie tým, že posilňujú dôveru medzi vyjednávačmi a prinášajú úľavu zajatcom a ich príbuzným. Celý proces ale tiež zvýrazňuje rozsah ukrajinských porážok aj odhaľuje, že Kyjevu chýbajú páky v mnohých otázkach, vrátane výmeny zajatcov, ktoré dohoda o prímerí z 5. septembra ponechala otvorené.