Informoval o tom britský denník Guardian. Rusky po stretnutí povedali, že Pussy Riot a WikiLeaks majú rovnaké záujmy, pokiaľ ide o slobodu vyjadrovania a bezpečnosť.
Utorkové stretnutie kontroverzných osobností sa konalo na ekvádorskom veľvyslanectve v Británii, pretože práve tam sa Austrálčan Assange kvôli zatykaču už viac ako dva roky ukrýva. Vo Švédsku mu totiž hrozí stíhanie pre podozrenie, že spáchal sexuálne delikty.
Assange tvrdí, že ide len o zámienku, aby mohol byť vydaný do Spojených štátov. Server WikiLeaks totiž zverejňoval tajné dokumenty americkej vlády a ďalšie citlivé dáta. „Ide o základné univerzálne hodnoty, ako sú sloboda prejavu a sloboda šírenia informácií, o ktorých sme s ním hovorili,“ povedala po stretnutí Aľochinová.
„Myslím, že všetky informácie týkajúce sa štátu by mali byť prístupné pre jeho občanov, vrátane otázok sledovania. Občanom by mala byť objasnená ich zákonnosť a oprávnenosť,“ nadviazala Tolokonnikovová. Dodala, že sú pod neustálym dohľadom ruských tajných služieb a protestujú proti tomu.
„Samozrejme nechceme, aby západné štáty dávali taký zlý príklad nášmu štátu, v ktorom sa snažíme bojovať presne proti tým veciam, proti ktorým tu bojuje Assange,“ vysvetlila Tolokonnikovová.
Skupina Pussy Riot na seba upútala pozornosť predvlani, kedy jej členky krátko pred prezidentskými voľbami v hlavnom moskovskom chráme vystúpili s punkovou modlitbou „Bohorodička, vyžeň Putina“. Chceli vraj upozorniť na rastúce prepojenie politiky ruského prezidenta s pravoslávnou cirkvou.
Obe punkerky moskovský súd za výtržnosť potrestal dvoma rokmi za mrežami, ďalšia ich zadržaná členka vyviazla s podmienkou. Väznené ženy z Pussy Riot vyšli na slobodu krátko pred vypršaním trestu vlani v decembri, a to v rámci prezidentskej amnestie.
Server Wikileaks spôsobil veľký škandál v roku 2010, kedy na webe sprístupnil americké dokumenty, ktoré získal od amerického vojaka Bradleyho Manninga. Ten neskôr prejavil želanie žiť ako žena a teraz sa volá Chelsea Manning. V USA ho vlani odsúdili do väzenia na 35 rokov.