O Sarkozyho zámere vrátiť sa za dva a pol roka k moci nikto vo Francúzsku nepochybuje. „Má to v hlave. To je dôvod jeho náhleho návratu: chce realizovať svoju odplatu,“ hovorí politológ Pascal Perrineau z parížskeho ústavu politických vied. Tento zámer však podľa neho čaká plno prekážok.
Predovšetkým bude musieť exprezident oživiť formáciu, ktorá je vnútorne rozpoltená a bez jasného programu. Ďalej bude musieť vyhrať vojnu medzi straníckymi osobnosťami okolo primárok, ktoré sa plánujú na rok 2016, teda rok pred prezidentskými voľbami. Pritom všetkom navyše bude musieť stále dúfať, že ho nepoloží nejaká z jeho početných justičných afér.
Samotná sobotňajšia voľba nového predsedu UMP nie je napínavá. Sarkozy ako miláčik aktivistov strany si môže byť istý, že vyhrá. Nepostavila sa mu totiž žiadna osobnosť, ktorá by s ním mohla zviesť súboj. Formálne čelí dvom ďalším kandidátom. Sú nimi jeden zo Sarkozyho bývalých ministrov Bruno Le Maire, ten v strane zastupuje mladú generáciu, a poslanec Hervé Mariton, ktorý vyšiel z tieňa svojimi minuloročnými protestami proti legalizácii homosexuálnych sobášov v krajine, čo nakoniec presadila vládna ľavica.
Na pokračovanie Sarkozyho politickej cesty však bude mať vplyv to, aké veľké bude jeho sobotňajšie víťazstvo. „Musí 29. novembra vyhrať čo najvýraznejšie, aby symbolicky potvrdil svoj návrat,“ tvrdí Frédéric Dabi z prieskumného ústavu IFOP.
Sarkozy už UMP tri roky riadil a zisk viac ako 85 percent hlasov pri voľbe do čela zväzu v roku 2004 mu pomohlo vyhupnúť sa a v roku 2007 sa posadiť do prezidentského kresla. „Môžme sa staviť, že tento výsledok teraz nedosiahne. Ale aj keď bude mať 75 percent, možno tvrdiť o úspešnom návrate. Naopak skóre pod 60 percent by znamenalo nezávideniahodné víťazstvo, oslabenie Sarkozyho, ako konštatujú niektoré nedávne prieskumy,“ zdôrazňuje Dabi.
Francúzi považujú Sarkozyho návrat za nevydarený
Bývalý prezident po svojom návrate do politickej arény koncom septembra dúfal v triumfálnejší pochod. Má to však zložité získať si Francúzov, z ktorých dve tretiny považujú podľa novej ankety jeho návrat za nevydarený. Uškodilo mu napríklad jeho tvrdenie, že by ako prezident zrušil sobáše homosexuálov.
Sarkozy sa síce teší priazni svojho politického tábora, ale musí tiež v strane čeliť konkurencii, ktorá je tvrdšia než sa predpokladalo, v osobe bývalého premiéra Alaina Juppého. Toho obyvatelia v prieskumoch teraz označujú za svojho najobľúbenejšieho politika a najlepšieho pravicového kandidáta pre budúce prezidentské voľby.
„Na pravici je jasná vojna s veľmi silnou rivalitou,“ hodnotí situáciu Dabi. Pre Sarkozyho podľa neho nebudú žiadnou prechádzkou ružovým sadom primárky UMP, do ktorých Juppé už kandiduje.
Primárky UMP majú o to väčší význam, že neobľúbenosť Hollanda dáva tušiť možné vyradenie ľavice hneď v prvom kole prezidentských volieb v prospech šéfky protieurópskych nacionalistov Marine Le Penovej. V druhom rozhodujúcom kole medzi dvoma najúspešnejšími kandidátmi z prvého kola by mal kandidát UMP víťazstvo zrejme isté, pretože by ho podporili aj ľavicoví voliči, ktorí vidia v Le Penovej predstaviteľku xenofóbne krajnej pravice.