V ich vyhlásení sa píše o ruských dodávkach tankov, protilietadlových systémov a ďalších ťažkých zbraní ukrajinským separatistom a o ruských vojenských aktivitách, ktoré sú v rozpore s mierovými dohodami z Minska.
„Ruské akcie podkopávajú bezpečnosť Ukrajiny a majú vážne dôsledky pre bezpečnosť celého euroatlantického priestoru,“ uviedli ministri vo vyhlásení po rokovaní, na ktorom sa prostredníctvom telemostu zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin.
Obavy podľa šéfov diplomacií aliančných krajín vzbudzujú tiež ruské plány na ďalšie posilňovanie vojenskej prítomnosti v Čiernom mori. Tiež to má potenciál ovplyvniť bezpečnosť v oblasti.
Rusko má podľa ministrov aliančných krajín dodržiavať svoje záväzky z dohody v Minsku vrátane stiahnutia svojich síl a vojenského vybavenia z ukrajinského územia. Umožniť by malo funkčné sledovanie ukrajinsko-ruskej hranice a prispieť k diplomatickému riešeniu konfliktu, ktoré by rešpektovalo ukrajinskú územnú celistvosť, zvrchovanosť a medzinárodne uznané hranice.
Krajiny NATO opäť odsúdili ruskú anexiu polostrova Krym a tamojšiu zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu. Zopakovali, že neuznávajú proruskými separatistami zorganizované hlasovanie, voči ktorému Moskva vyjadrila „rešpekt“.
Naopak októbrové parlamentné voľby na Ukrajine sú podľa aliancie dokladom odhodlania Ukrajincov pokračovať na ceste k slobode a demokracii, k budúcnosti zakotvenej medzi demokratickými štátmi Európy. Spojenci podľa vyhlásenia ministrov budú Ukrajinu ďalej podporovať.