"Ukončenie spolupráce s NATO nie je v záujme našej krajiny,“ napísal nedávno šéf Syrizy Alexis Tsipras na sociálnej sieti Twitter. Viacerí predstavitelia populistickej ľavice zase kritizovali vyjadrenia Rachel Makriovej, kandidátky na poslankyňu, že problém s chýbajúcimi peniazmi krajina vyrieši, keď si vytlačí 100 miliárd eur.
Syriza sa v kampani obracala na všetkých Grékov, ktorí sú unavení a zničení z úsporných opatrení. A takých je pri viac ako 25-percentnej nezamestnanosti dosť. Zároveň však Syriza zmiernila rétoriku, ktorá v minulosti neraz obsahovala výpady proti Európskej únii a Spojeným štátom. EÚ bola podľa radikálov neoliberálna, USA zase imperialistické.
"Tsipras zmení veci k lepšiemu nielen v Grécku, ale tiež v Európe,“ povedal pre agentúru Bloomberg Tassor Harbalis, nezamestnaný technik z Atén. "Európania ho budú počúvať,“ tvrdí Grék.
Syriza vyhlasuje, že nechce jednostranne zmeniť dohody o platení dlhu a úsporných opatreniach. Otázku šikovne prenáša na európsku úroveň. Žiada veľkú konferenciu o riešení problémov zadlžených krajín.
Odkazy z Berlína do Atén
Mnoho Grékov pokladá Nemecko za hlavnú príčinu tvrdých úsporných opatrení. Práve Berlín však tesne pred voľbami vysielal do Atén veľmi zmierlivé signály. Kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že chce, aby Grécko zostalo súčasťou spoločného príbehu. Nemecký minister zahraničných vecí Wolfgang Schäuble zase v Davose na Svetovom ekonomickom fóre poprel správy, že si Berlín vytvoril model možného odchodu Grécka z eurozóny.
"Vyjadrenie Makriovej vzbudilo rozruch a vláda Antonisa Samarasa ho hneď využila na to, aby ukázala, aká je Syriza nezodpovedná. Čoraz viac ľudí však verí, že Tsipras sa nebude riadiť rétorikou a zmierni svoje požiadavky, keď bude čeliť reálnym rokovaniam,“ povedal pre Pravdu Roman Gerodimos, expert na Grécko z univerzity v Bournemouthe. "Je to pravdepodobne najdôležitejší dôvod, prečo Syriza v prieskumoch vedie a vyzerá to tak, že vyhrá voľby. Tsipras je umiernenejší vo vyjadreniach a v sľuboch. Je jasné, že si vytvára priestor na manévrovanie, keby to bolo potrebné,“ myslí si Gerodimos.
"Tsipras chce získať moc. V kampani ani nebolo také dôležité, či je Syriza radikálna, alebo nie. Podstatné bolo, čo si Západ myslí o Tsiprasovi. A ako sa to prejavuje na podpore Syrizy v Grécku. Ukazuje sa, že Západ sa akosi zmieril s myšlienkou, že Tsipras preberie vládu bezbolestne,“ uviedla pre Pravdu Anna Visviziová, odborníčka na európsku politiku a ekonomiku z Americkej akadémie v Grécku.
Priemer posledných štyroch prieskumov pred voľbami naznačuje, že Syriza bude mať zajtra veľmi blízko k výhre. Ľavicoví populisti majú podporu 31,8 percenta voličov, konzervatívna Nová demokracia 26,8 percenta. Víťaza pritom podľa gréckeho volebného systému čaká ešte bonus v podobe 50 kresiel v parlamente. Napriek tomu je dosť pravdepodobné, že Syriza bude potrebovať partnera do vlády.
Tsipras preto ešte do poslednej chvíle burcoval voličov. "V pondelok sa už nebudeme cítiť pokorení,“ vyhlásil na mítingu vo štvrtok večer.
Aj v prípade menej jednoznačného víťazstva je dosť možné, že Syriza partnera do vlády získa. Centristická strana To Potami (Rieka) už uviedla, že nechce ďalšie predčasné voľby. Spoluprácu so Syrizou nevylúčili ani populisticko-pravicoví Nezávislí Gréci. Socialisti, súčasný vládny partner Novej demokracie, si ju tiež vedia predstaviť. Hovoria však o koalícii viacerých strán.
Naposledy išli Gréci k voľbám v riadnom termíne v roku 2007. Potom zase v roku 2009 a dva razy v roku 2012. Súčasné voľby sú tiež predčasné. Museli sa podľa ústavy konať, keď parlament v decembri nedokázal zvoliť novú hlavu štátu.