Ich základná politická orientácia je síce odlišná, spája ich však pohľad na hlavnú aktuálnu tému. Obe strany odmietajú prísne úsporné opatrenia a sú odhodlané zmeniť podmienky rozsiahlej zahraničnej finančnej pomoci.
Syrize chýbajú k parlamentnej väčšine iba dve kreslá, musela sa preto poobzerať po partnerovi do koalície. Krajní ľavičiari získali 149 mandátov, pravicoví populisti 13. Spoločne sa môžu oprieť o 162 hlasov v 300-člennom parlamente.
Obidve strany dosiaľ nemali skúsenosť so spravovaním štátu. Zvládnu to? Bremeno leží hlavne na Syrize, ktorá bude hybnou silou koalície. „Ocitá sa pred ťažkým obdobím, keď musí viesť krajinu tak, aby zvládla jej riadenie v súvislosti so záväzkami k EÚ a s oživovaním hospodárstva,“ poznamenal pre Pravdu politológ Theofanis Exadaktylos z univerzity v Surrey. Napriek tomu, že Syriza má vo viacerých veciach jasno, predstavy o ďalších oblastiach sú otázne, „Platí to o privatizácii, investíciách, zdravotníctve, školstve,“ upozornil Exadaktylos.
Politológ nepredpokladá, že nová vláda bude mať dopriatych tradičných prvých 100 dní pokoja, pretože v danej situácii musí konať od prvého dňa svojho vzniku. „Zdá sa však, že Syriza je pripravená. Niekoľko mesiacov mala tieňových ministrov a má aj dosť šikovných poradcov,“ povedal Exadaktylos.
Politický analytik Alexander Kazamias z univerzity v Coventry si myslí, že nová koalícia bude šikovnejšia ako končiaca vládna zostava. Tvrdí, že Alexis Tsipras, šéf Syrizy, sa ukázal ako zdatný opozičný líder, pričom pred voľbami odpovedal na otázky a predviedol sa ako znalý chodu štátu v detailoch. „V porovnaní s politickými súpermi a napriek viacerým nešťastným veciam Syriza viedla jednu z najviac profesionálnych predvolebných kampaní, akú Grécko zažilo,“ zdôraznil Kazamias pre Pravdu.
Odborník na politiku naznačil, že volebný víťaz bude pred sebou tlačiť najmä tému vzťahu so zahraničnými veriteľmi a s tým súvisiaci problém nespokojnosti s úspornými opatreniami štátu. „Otázka neznie tak, či je Syriza schopná vládnuť, ale či dokáže splniť ambiciózne ciele, ktoré si stanovila vo volebnom programe. To je však už iná debata,“ podotkol Kazamias.
Dimitris Tsarouhas, politológ z univerzity Bilkent, sa nazdáva, že by bolo iba hádaním odhadovať, či Syriza bude vedieť držať opraty vlády bez skúsenosti s riadením krajiny. „Isté však je, že ju čaká neľahká úloha v Európskej rade, keď by chcela doslova realizovať predvolebné sľuby. Pochybujem, že to tak bude,“ uviedol Tsarouhas pre Pravdu.
Zloženie nového gréckeho parlamentu
- Syriza (149 mandátov): Krajná ľavica, ktorej k väčšine chýbajú len dve kreslá. Chce zmeniť dohody o splácaní dlhu medzinárodným veriteľom a o úsporných opatreniach. Jej víťazstvo znamená, že prvýkrát po štyroch desaťročiach (od pádu vojenskej junty v roku 1974) nebudú pri moci ani konzervatívci, ani socialisti.
- Nová demokracia (78 mandátov): Doterajšia vládnuca pravicová strana, ktorá zaviedla uťahovanie opaskov a súhlasila s podmienkami zahraničných pôžičiek, čo majú Grécku pomôcť dostať sa z finančnej krízy.
- Zlatý úsvit (17 mandátov): Neonacisti, ktorí požadujú vystúpenie z eurozóny. Ostro kritizujú prisťahovalectvo (tvrdia, že „Grécko má patriť Grékom“), šíria nenávisť k etnickým menšinám, niektorí členovia majú aj protižidovské výroky.
- Potami (Rieka) (16 mandátov): Centristi, ktorí podporujú zachovanie eura v krajine. Je to nová strana na politickej scéne – vznikla v minulom roku. Založil ju novinár Stavros
- Komunisti (15 mandátov): Sú presvedčení, že Grécko musí opustiť eurozónu. Ich strana funguje už od roku 1918, čo znamená, že je vôbec najstaršou existujúcou v krajine.
- Nezávislí Gréci (13 mandátov): Pravicová strana, ktorej sa nepáči imigrácia a multikulturalizmus. Vznikla v roku 2012. So Syrizou bude tvoriť vládnu koalíciu.
- Socialisti (12 mandátov): Ľavičiari, ktorí boli dlho na politickom výslní. Zlaté obdobie prežívali v rokoch 1981 – 2011, keď boli väčšinu času rozhodujúcou vládnou silou. Popularitu stratili účasťou vo vláde úsporných opatrení po vypuknutí krízy pred niekoľkými rokmi.