Prezident Vladimir Putin atómové zbrane spomenul v dokumente televízie Rosija-1, ktorý oslavoval rok od anexie ukrajinského Krymu Ruskom. Podľa hlavy štátu Kremeľ zvažoval uviesť do najvyššej pohotovosti jadrové sily. Putin tvrdí, že Rusi žijúci na Kryme boli v nebezpečenstve, hoci teóriu Moskvy realita nepotvrdzuje. Ruský prezident zároveň vysvetlil, prečo nakoniec kontroverzný krok neurobil. Podľa neho je situácia dramatická, ale studená vojna sa skončila.
"Okrem toho okolnosti si takýto postup nevyžadovali a nebolo by to v súlade s našimi záujmami,“ vyhlásil Putin.
Viacerí experti krútia hlavou nad slovami ruského prezidenta. Pokladajú ich však skôr za signály domácemu publiku a Západu a rétoriku, za ktorou sa však neskrýva skutočná hrozba.
Napínanie svalov
"Rozmiestňovanie jadrových zbraní a poplachy sú nebezpečnými a neserióznymi nástrojmi komunikácie. USA by nemali reagovať na atómové provokácie, ale majú byť pripravené riešiť hrozby týkajúce sa ich bezpečnosti, záujmov, ozbrojených síl a spojencov. Medzinárodné spoločenstvo by zároveň malo pracovať na zachovaní globálnej bezpečnosti,“ uviedol pre Pravdu Douglas Shaw, expert na zahraničnú politiku z Univerzity Georgea Washingtona. "Ak majú jadrové zbrane nejaký zmysel v 21. storočí, tak by mali samotné odstrašovať od použitia. Napínanie svalov túto úlohu môže spochybniť,“ myslí si Shaw.
Nikolai Sokov z Viedenského centra pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní nevylučuje, že Putin si súvislosť medzi atómovkami a Krymom vymyslel.
"Nemám žiadne informácie zo zákulisia, ale som presvedčený, že tento príbeh vznikol pre potreby odvysielaného dokumentu. Veľmi vážne pochybujem, že by sa Putin pred rokom seriózne zaoberal jadrovými zbraňami,“ uviedol Sokov pre Pravdu. "Už som to spomínal vo viacerých štúdiách. Jadrové zbrane prakticky nehrajú úlohu v ukrajinskej kríze. Politici sa nimi môžu zaoberať, ale ich existencia takmer nič nemení na súčasnom stave. Ukrajina by sa nesprávala príliš odlišne, keby aj mala jadrové zbrane. Reakcia Západu na krízu by zase nebola iná ani v prípade, že by Rusko atómovky nemalo,“ myslí si Sokov.
Okrem úvah spred roka o jadrovej pohotovosti však Rusko plánuje aj niektoré konkrétne kroky. Na Kryme by mali byť strategické bombardéry, ktoré sú schopné niesť atómové bomby. Do ruskej enklávy Kaliningrad susediacej s Poľskom a Litvou vraj zase mieria rakety Iskander, ktoré môžu mať aj jadrové hlavice.
Žiadne zmeny?
Poľská premiérka Ewa Kopaczová tieto kroky označila za pokus o zastrašovanie Európy. Sokov však radí, aby sa Západ príliš nefixoval na ruské vyhlásenia.
"Presun vojenských prostriedkov schopných niesť jadrové zbrane je súčasťou manévrov. Rusko ich väčšinou vykonáva na jeseň, ale v posledných rokoch sme videli viacero neohlásených cvičení. Predpokladám, že sa všetko zase vráti na svoje domovské základne,“ povedal Sokov. Podľa neho nie sú viditeľné žiadne zásadné zmeny v ruskej jadrovej politike.
"Všetky reči o ruských atómovkách sú určené najmä domácemu publiku. Áno, ide o rinčanie zbraňami, ale zachovajme si triezvy pohľad. Smerom k Západu je to pripomienka, aké má Rusko možnosti, Moskva takto straší. Ak tomu však venujeme príliš veľa pozornosti, je to presne to, čo Putin chce,“ pripomína Sokov.
Opatrné správanie
Odborník si tiež myslí, že celá hra Kremľa je paradoxne postavená na tom, že možnosť veľkého konfliktu v Európe je veľmi nízka.
"Som skeptický, čo sa týka názorov, že môže dôjsť k nepredvídateľným udalostiam a že napätie je veľmi vysoké. Ani NATO, ani Rusko nemajú sily a zdroje na vážny konflikt. Nikto sa nechce pustiť do vojny. Práve to však dáva Putinovi, a do istej miery aj Severoatlantickej aliancii, priestor na hranie hier a hlasné hrozby. Keby bola vojenská situácia v Európe skutočne vážna, všetci by sa správali oveľa opatrnejšie. Podčiarknuté a zrátané: Registrujme Putinove kroky, ale vyvarujme sa paniky a nezveličujme hrozby,“ podotkol Sokov.