Nakoľko je anexia Krymu po roku podstatná pre Západ?
Západ nie je celkom jednotný, čo sa týka kľúčových medzinárodných otázok. V súvislosti s americkým líderstvom sa dá povedať, že USA veľmi jednoznačne odsúdili anexiu Krymu minulý rok. Z tejto silnej rétoriky však príliš veľa nezostalo.
Prečo?
Hneď od začiatku krízy boli jasné odsudzujúce vyjadrenia Ameriky nasledované rýchlou snahou o nejaký kompromis. Prvotne Spojené štáty žiadali Rusko, aby okamžite ustúpilo od anexie Krymu. Teraz sa vláda Baracka Obamu do značnej miery posunula už len k tomu, že chce, aby Moskva a jej separatistickí spojenci nezaútočili a neobsadili Mariupoľ. Súvisí to aj s tým, že ruský prezident Vladimir Putin si príliš veľa nerobí zo západných sankcií.
Krym teda napriek pokračujúcim vyhláseniam, že obsadenie polostrova bolo porušením medzinárodného práva, nie je mimoriadne dôležitým faktorom vo vzťahoch Západ-Rusko?
Nemôžeme s istotou povedať, že Krym, a v tom prípade aj Ukrajina, je pre Západ strateným prípadom. V tejto chvíli sa však zdá, že pozícia Moskvy je neotrasiteľná. Nie je to však preto, že Rusko by bolo silné.
Nie je?
Ide tu viac o to, že Západ nemá vôľu niečo urobiť a je rozdelený. Na jednej strane je vojensky a ekonomicky silnejší ako Rusko. Do hry však vstupujú iné faktory. Obama sa takmer výlučne sústredil na nižšiu globálnu zaangažovanosť Spojených štátov a na znižovanie výdavkov súvisiacich s pozíciou USA vo svete. Západná Európa zase podľa všetkého uprednostňuje profit pred princípmi. Medzitým je však Rusko jednoznačne zamerané na rozširovanie svojej zóny moci. V takejto situácii to bola Moskva, ktorá donútila Západ ku kompromisom. S každým krokom expanzie Ruska a jeho separatistických spojencov na východnej Ukrajine, Západ žiada od Kremľa menej ako predtým.
Čo z toho vyplýva pre Moskvu?
Je to úspech, ale v úvodzovkách. Popularita prezidenta Putina vzrástla. Viedlo to k tomu, že sa Kremľu podarilo odvrátiť pozornosť od niektorých veľkých domácich problémov. Tieto štrukturálne výzvy však len tak nezmiznú. Uvedomme si tiež, že zahraničnopolitické úspechy bývajú prchavé. Putin má teraz výhodu, lebo je odhodlaný a má cieľ. Kapacity Západu však hovoria v jeho prospech. Ešte je tu aj riziko, že Putin zájde na Ukrajine príliš ďaleko. Mohlo by to viesť k nepredvídateľnej reakcii Západu, aj keď sa správame zdržanlivo. Rovnako v tejto chvíli nevieme povedať, ako bude vyzerať politika novej americkej vlády, ktorá za menej ako dva roky nahradí Obamu (prezidentské voľby v USA sa konajú v novembri 2016, pozn. red.).