Clintonová má nádej, lebo asi bude chýbať Obama

Budú mať USA prvý raz v dejinách ženu v prezidentskom kresle? Hillary Clintonová, ktorá sa o tento zápis do histórie snažila neúspešne v roku 2008, sa pokúsi znovu otvoriť dvere do Bieleho domu. Oznámila kandidatúru v budúcoročných voľbách.

13.04.2015 09:28
clintonová, hillary clintonová Foto:
Ako podporovateľka volebnej kampane Baracka Obamu po jeho boku
debata (7)

Na ceste za túžbou stať sa prezidentkou musí zvládnuť najprv primárky Demokratickej strany, ktoré sa začnú v januári 2016. Ak ich vyhrá, získa stranícku nomináciu a postaví sa proti vyzývateľovi z tábora republikánov. Aké sú jej šance zložiť reparát? Zdá sa, že väčšie, ako keď v primárkach prehrala s Barackom Obamom, neskorším víťazom prezidentských volieb.

Poučenie z Iowy

Clintonová v roku 2008 pokazila štart. Zjavne podcenila prvé primárky, ktoré sa konali v štáte Iowa. Neuspela v nich, Obama sa dobre rozbehol. „Nazdávam sa, že sa poučila z chyby v Iowe, keď si myslela, že tamojšie víťazstvo k nej príde ako samozrejmosť,“ poznamenal pre Pravdu profesor politológie Steffen Schmidt z miestnej univerzity. „Potrebuje urobiť kampaň vo všetkých 99 okresoch Iowy,“ dodal.

Schmidt pripomenul, že Clintonová síce neskôr vyhrala primárky vo väčšine veľkých štátov, ale po nepríjemnom prekvapení odchádzala z Iowy politicky zranená. Mnohí darcovia a vplyvní členovia Demokratickej strany sa začali prikláňať k Obamovi. „Rozdiel v porovnaní s minulosťou spočíva v tom, že v roku 2016 nevidím nijakého Obamu,“ podotkol Schmidt v narážke na to, že neregistruje možného silného súpera Clintonovej v primárkach.

Aj politológ Justin Holmes zo Severoiowskej univerzity má pocit, že 67-ročná niekdajšia prvá dáma USA je teraz dobre pripravená. Určite nepovažuje za hendikep jej druhé miesto v primárkach v roku 2008. „Viedla silnú kampaň a v závere nemala veľkú stratu. Viacerí americkí prezidenti nezískali stranícku nomináciu na prvý pokus, uspeli až neskôr,“ uviedol pre Pravdu.

Podobne vidí Clintonovú aj politický analytik Matthew Eshbaugh-Soha. „Som si istý, že sa vie, čo vtedy urobila zle a čo dobre,“ poznamenal pre Pravdu odborník zo Severotexaskej univerzity. Súhlasí s názorom, že v januári 2016 Clintonová nebude mať proti sebe voličsky atraktívneho súpera Obamovho typu.

Eshbaugh-Soha spomenul republikána Mitta Romneyho ako príklad úspešného reparátu v primárkach: „Prehru v roku 2008 dokázal zmeniť na stranícku nomináciu o štyri roky neskôr.“ Vo voľbách však už nezvíťazil (porazil ho Obama, ktorý získal druhý mandát v Bielom dome).

Obamova stratégia

Napriek tomu, že Clintonová je pasovaná za favoritku v primárkach, nebude to pre ňu bezbolestná jazda na ceste volebnej kampane. Mená svojich protikandidátov zatiaľ nepozná, ale isto vie, že zápas o stranícku nomináciu, ako to vždy býva, bude plný slovných útokov. Túto špinu by potom mohol využiť proti Clintonovej jej republikánsky vyzývateľ. "Zároveň však platí, že je lepšie riešiť tieto problematické otázky v primárkach, aby voliči videli, ako atakovaná osoba reaguje.

Tá pritom môže zamiesť veci pod koberec a v prezidentských voľbách tvrdiť, že už boli zodpovedané, preverené, že viac už nemôžu vyvolávať obavy," upozornil Eshbaugh-Soha. Ak má Clintonová mať schopných súperov v primárkach, tí sa musia ohlásiť čo najskôr. Oznámením o kandidatúre rozhýbala stroj, ktorým sú darcovia na kampaň. Čím viac peňazí, tým väčšia šanca osloviť voličov.

Clintonovej by sa mohla postaviť do cesty 65-ročná senátorka Elisabeth Warrenová. Nestane sa to však. „Clintonovej by spôsobila určité problémy v primárkach v niektorých štátoch. Lenže Warrenová opakovane vyhlásila, že neplánuje kandidovať,“ uviedol Holmes.

Možný zdatný súper Clintonovej z Demokratickej strany by podľa Eshbaugha-Sohu mohol postaviť svoju stratégiu na príklade Obamu. Podarilo sa mu vytvoriť veľký finančný balík na kampaň z peňazí malých darcov. „Druhá vec je, že nie som si vôbec istý, či existuje také pole potenciálnych kandidátov,“ doplnil. „Predpokladám, že pred Clintonovou sa vynorí iba symbolická opozícia,“ poznamenal Greene, politológ zo Severokarolínskej štátnej univerzity.

Čím skôr sa Clintonová priblíži k istote, že získa stranícku nomináciu, o to lepšie môže naložiť s vyzbieranými peniazmi. „Ak vyhrá vo veľkých štátoch po úspechu v Iowe a New Hampshire, prekĺzne k nominácii, a teda si môže ušetriť peniaze aj vlastnú energiu na súperenie s republikánskym táborom,“ zdôraznil Schmidt.

Hillary nie je ako Bill

Po vyhlásení Clintonovej, že sa zaujíma o Biely dom, sa dajú očakávať silné reakcie republikánov, ktorí už rovnaký zámer oznámili. „Každý sa bude vyjadrovať pred voličmi tak, že je jediný, kto dokáže zvíťaziť vo voľbách nad touto političkou,“ upozornil Eshbaugh-Soha. Výhoda Clintonovej je v tom, že v USA ju všetci dobre poznajú. Zároveň však má povesť osoby, ktorá polarizuje verejnosť.

A ako je to s charizmou? Elegantná dáma je výborná rečníčka, ale podľa Greena jej chýba to, čím sú obdarení dvaja poslední prezidenti pochádzajúci z Demokratickej strany: „Nie je taká prirodzená ako Obama a jej manžel Bill.“ Doplnil, že Hillary zostáva Hillary, a preto Clintonová nemôže očakávať, že v prezidentských voľbách nadchne mnohých voličov, ako niekdajšia vychádzajúca politická hviezda s menom Obama.

Holmes predpokladá, že republikánski súperi sa budú snažiť spochybňovať dôveryhodnosť Clintonovej a vyťahovať z minulosti akékoľvek problémy s ňou spojené. Zostava kandidátov v primárkach konkurenčného tábora bude pritom silná.

V slovných prestrelkách napríklad zaváži stav hospodárstva. Znamená to, aké ukazovatele bude mať, keď sa éra Obamu schýli k záveru. „V prípade, že uvidíme pokračovanie dobrého ekonomického rastu, Clintonová z toho môže vyťažiť. Bude to mať, naopak, ťažšie, ak bude ekonomika rásť pomalšie. Môže vzniknúť všeobecná zaujatosť proti tomu, aby človek z Demokratickej strany sedel v Bielom dome tretíkrát za sebou,“ povedal Greene o predstave, že by dvojnásobného prezidenta Obamu mala vystriedať Clintonová.

Foto: SITA/AP, Ben Fogletto
hillary, clinton, hillary clintonová

Hillary Clintonová

  • Narodila sa 26. októbra 1947 v Chicagu v americkom štáte Illinois. Otec vlastnil textilnú fabriku a matka bola žena v domácnosti, ktorá sa starala ešte aj o dvoch synov.
  • Vyštudovala právo. Na vysokej škole sa v roku 1971 zoznámila s budúcim manželom Billom Clintonom. Keď dokončili univerzitu, presťahovali sa do jeho rodného Arkansasu. Vyučovala právo na tamojšej fakulte.
  • Za Clintona sa vydala v októbri 1975. Vo februári 1980 sa im narodila jediná dcéra Chelsea.
  • Keďže manžel vyhral dva razy prezidentské voľby, prvou dámou USA bola osem rokov. Hovorilo sa, že ako ambiciózna žena stála v pozadí viacerých rozhodnutí Billa Clintona.
  • V roku 2000, čiže ešte v čase, keď bola manželka šéfa Bieleho domu, prijala ponuku kandidovať do Senátu za štát New York. Uspela a neskôr svoje kreslo obhájila.
  • V januári 2007 oznámila kandidatúru v prezidentských voľbách. Do primárok Demokratickej strany vstupovala s veľkou nádejou, ale nomináciu nakoniec získal Barack Obama. Voľby vyhral a Clintonovú si vybral za ministerku zahraničných vecí. Začiatkom roku 2013 odišla z tejto funkcie, aby si dala prestávku od vysokej politiky.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Hillary Clinton #kandidát na prezidenta