„Zjavne aj naďalej budú existovať hlboké a podstatné rozdiely medzi vládami našich krajín,“ krotil Obama, citovaný agentúrou Reuters, prípadný prehnaný optimizmus ešte pre schôdzkou. Napriek tomu prezident USA vyjadril presvedčenie, podľa ktorého "napriek rozdielnym prístupom k niektorým otázkam môžu obe krajiny pracovať v záujme zlepšenia diplomatických a obchodných vzťahov“.
„Studená vojna sa skončila… Kuba už nie je hrozbou pre USA,“ vyhlásil dokonca Obama, ale o prípadnom vyškrtnutí Kuby z amerického zoznamu štátov podporujúcich terorizmus nepadlo ani slovo. A tak už od roku 1982 je Kuba stále jeho súčasťou. Prísľubom by mohlo byť minulotýždňové rozhodnutie amerického ministerstva zahraničia, ktoré odporučilo prezidentovi Obamovi odstrániť Kubu z kontroverzného zoznamu. Ako pripomína BBC, bez toho nemôžu obe krajiny nadviazať plnohodnotné diplomatické vzťahy.
„Chceme diskutovať o všetkom, ale musíme byť trpezliví, veľmi trpezliví,“ cituje Raúla Castra spravodajkyňa BBC Vanessa Buhshulterová. Zároveň za senzáciu považuje úvodné slová kubánskeho lídra na tlačovej konferencii: „Súhlasím prakticky so všetkým, čo mi povedal prezident USA.“ Hlavným bodom rozdielnych názorov a aj predmetom rokovania v Paname boli otázky slobody a ľudských práv na Kube.
„Máme v tomto smere rozdielne názory, ale sme pripravení o problémoch rokovať. Potrebná je však trpezlivosť,“ cituje BBC kubánskeho politika.
Podľa Obamu obaja politici prišli k záveru, že „nemusíme jeden s druhým súhlasiť, ale s úctou a civilizovane“. Hlavný prínos síce historických, ale bez konkrétnych výsledkov skončených rokovaní je podľa Buhshulterovej samotné uskutočnenie stretnutia.
Ako upozorňujú viacerí pozorovatelia, väčšina republikánov v Kongrese USA je skeptická k novému Obamovmu kurzu vo vzťahu ku Kube. Podľa amerických médií je aj veľká kubánska menšina v USA, hlavne staršia generácia, proti akémukoľvek otepľovaniu vzťahov s Havanou. Naproti tomu generácia, ktorá sa už narodila v USA, nie je vraj proti rozvoju vzťahov s historickou vlasťou. Za všestranný rozvoj kontaktov je podľa najnovších prieskumov aj nemálo Kubáncov. Ako v tejto súvislosti pripomína havanský spravodajca AP Michael Vaysenshtayn, mnohí Kubánci dnes žijú z priemernej mesačnej mzdy, ktorá je v prepočte 20 dolárov. V rozšírení vzťahov s USA tak vidia veľké možnosti v obchodovaní a turistike, a teda v konečnom dôsledku rast životnej úrovne. Ibaže bez nadviazania plnohodnotných diplomatických vzťahov, o ktorých sa hovorilo už 17. decembra minulého roku, ide zatiaľ o nereálnu predstavu.
„Kubánci sú v tomto smere triezvo optimistickí,“ uzatvára reportáž a rozhovory s Kubáncami, od profesora až po muzikanta, spravodajca AP.