Či sa plán aj podarí naplniť, nie je jasné, pretože viaceré štáty odmietajú prijať záväzné utečenecké kvóty. Slovensko nebude náklady na utečencov znášať samo. Na každého dostane 6-tisíc eur, teda celkovo 4,71 milióna eur.
Aj keď vládni politici záväzné kvóty kritizujú, premiér Robert Fico nepovedal v stredu jednoznačné nie. „Nebudeme sa vyhýbať ani zodpovednosti, ani európskej solidarite, ani nebudeme na barikádach kričať s bodákmi, ale budeme presne pomenovávať veci, oponovať a hľadať najvhodnejšie riešenie,“ vyhlásil.
Návrh podlieha schváleniu v Európskej rade, ktorej summit sa koná koncom júna. Na hlasovaní by sa nezúčastnili Británia, Írsko a Dánsko, ktoré majú na základe zmlúv o fungovaní únie výnimku. Nemusia teda prijať žiadnych imigrantov.
Podľa neoficiálneho prepočtu by návrh eurokomisie, ktorý potrebuje získať v Európskej rade kvalifikovanú väčšinu, momentálne neprešiel. Český štátny tajomník Tomáš Prouza, ktorého citovala agentúra ČTK, uviedol, že sa k nemu negatívne stavajú krajiny visegrádskej štvorky, tri pobaltské štáty, Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Rumunsko a Portugalsko. Nie je však, samozrejme, jasné, ako budú krajiny o návrhu nakoniec hlasovať.
Pri určení kvót brala eurokomisia do úvahy mechanizmus núdzovej reakcie podľa článku 78 odseku 3 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ten doteraz nebol použitý. Kľúč na rozdelenie migrantov vznikol na základe ekonomických ukazovateľov aj toho, či v minulosti štát nejakých utečencov prijímal. Z celkového počtu 40-tisíc by napríklad Nemecko malo prijať až 5 258 azylantov. „Každý, kto potrebuje útočisko, by ho mal v Európe nájsť. Tých, ktorí nemajú oprávnený nárok, však treba pohotovo identifikovať a vrátiť do ich domovskej krajiny. Tieto pravidlá majú zásadný význam pre akceptovanie migračných politík spoločnosťou,“ uviedol prvý podpredseda EK Frans Timmermans.
Okrem 785 žiadateľov o azyl by podľa eurokomisie mohlo Slovensko prijať v najbližších dvoch rokoch aj ďalších 319 utečencov z krajín mimo EÚ, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu a označí ich OSN. Brusel chce takto premiestniť 20-tisíc ľudí.
Na Slovensko by tak prišlo niečo vyše tisíc migrantov. Teoreticky by jeden utečenec po začlenení do spoločnosti pripadol zhruba na každú tretiu obec či mesto. Premiér Fico pripomenul, že by v podstate išlo o jednu strednú dedinu migrantov, ktorá „má úplne iné kultúrne návyky, úplne iné náboženstvo. Predsa len je to veľmi riskantný podnik“. Fico varoval hlavne pred bezpečnostnými rizikami. Obáva sa, že utečenci môžu šíriť terorizmus. Do Európy hlavne z Afriky prichádzajú migranti za lepším životom. Otázkou je, či sa medzi nimi nachádzajú aj potenciálni teroristi. Bezpečnostný analytik Ivo Samson si myslí, že sa nedá zistiť, kto z utečencov môže predstavovať hrozbu. Vysvetlil, že medzi ekonomickými utečencami je určité percento radikálov, ktorí sa svojho radikalizmu nezbavia. „EÚ nemá šancu odlíšiť, kto je politický utečenec, ktorý trpí pre svoje názory, a kto politický radikál, a hlavne, aký smer naberie v budúcnosti,“ uviedol analytik.
Slovensko by dnes mohlo prijať niekoľko stoviek utečencov. V táboroch je podľa údajov ministerstva vnútra okolo 60 cudzincov. Ich celková kapacita je približne 550 osôb. Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku EÚ je jednotným priestorom a nebolo by solidárne nechať celý problém len na krajiny, ktoré sú vystavené veľkému prílevu migrantov. Podľa Oravca naša krajina od roku 1993 vysiela signál, že utečencov nechce a patrí k štátom, ktoré sú k migrantom veľmi prísne nastavené. „Postoje slovenských politikov takýto prístup len potvrdzujú. To, že sa nesú na vlne zneužívania agendy terorizmu a islamofóbie, je o to smutnejšia výpoveď,“ dodal Oravec.