„Územie, na ktoré nevstúpila noha pešiaka, nie je pod kontrolou,“ naznačuje v tejto súvislosti mnohé stará vojenská múdrosť. Vlastnú politickú polievočku si v tomto smere prihrial najnovšie aj exprezident USA George Bush. „Chce to pozemnú operáciu, ktorá svojho času umožnila poraziť hnutie Al-Kajdá v Iraku. Vybral by som vojenskú prítomnosť,“ cituje Busha RIA Novosti. Prezident však opomenul, že teroristov z Al-Kajdá zamenili príslušníci IS, ktorí už ani zďaleka nepripomínajú roztrúsené skupiny teroristov. Vodou na mlyn im bolo nielen stiahnutie amerických jednotiek z Iraku, ale aj následná roztrieštenosť irackej spoločnosti. Hlavne politických špičiek. A tak radikáli z IS na severe Iraku kontrolujú dnes dôležité náleziská ropy a plynu a terorizujú svojich odporcov.
V Sýrii je rovnako pod ich kontrolou väčšina čierneho zlata a najnovšie kontrolujú už aj dve náleziská fosfátov, jedného z posledných finančných zdrojov Damasku. Sotva niekoho môže upokojiť napríklad tvrdenie, že v Sýrii sú radikáli väčšinou „zahnaní“ do púšte, zatiaľ čo Damask kontroluje najobývanejšie oblasti na stredozemnom pobreží, kde je sústredená aj ekonomická sila vlády prezidenta Bašara Asada.
Podľa niektorých zdrojov IS mieri vo svojej rozpínavosti ešte ďalej. Napríklad plánuje obsadiť Bagdad a vyhnať prezidenta Asada z Damasku. Zatiaľ čo medzinárodný kontingent stále iba „nad“ Sýriou či Jemenom ťahá za kratší koniec.
Na druhej strane iracké vedenie, ako aj armáda sú slabé. Po Malikiho vláde kabinet premiéra Hajdara Habádího zdedil prakticky ruiny. „Krajina čelí konfliktu medzi sunnitmi a šiitmi a navyše armáda nechce bojovať. V Ramádí, rovnako ako predtým v Mosúle, vojaci dali prednosť úteku pred bojom do samého konca,“ konštatoval napríklad aj politológ Sami Kohen v tureckom denníku Milliyet.
„Čoraz väčšia zhoda panuje o. i. aj v tom, že pomoc amerických inštruktorov irackým vojakom nemôže priniesť očakávaný efekt, pretože samotní vojaci nemajú chuť umierať v boji s ozbrojencami IS. Velia im bývalí dôstojníci a stratégovia Husajnovej armády vrátane elitnej prezidentskej gardy. Teda ľudia, ktorých po páde Husajna ako členov vládnej strany Baas nová moc chybne odpísala a armádu a políciu rozpustila,“ konštatuje panarabský portál Dahab. Navyše na rozdiel od irackých vojakov nechýba im viera vo víťazstvo. Bojujú za ideály, ktorým zasvätili život a sú ochotní sa ho aj vzdať v mene víťazstva. V neposlednom rade je tu skutočnosť, že IS má z čoho financovať svoje operácie nielen v Iraku, v Sýrii, ale aj na africkom kontinente.
Z IS sa postupne stala jedna z najbohatších radikálnych organizácií na svete, ktorá dnes o. i. kontroluje polovicu územia Sýrie a jej cieľom je vznik chalifátu od Maroka po Pakistan. Len na tento rok ráta IS v „štátnom“ rozpočte s dvoma miliardami dolárov. Podľa zahraničných spravodajských služieb ročný zisk radikálov z IS predstavuje jednu miliardu dolárov. Už pred tromi rokmi, keď džihádisti založili IS, rátali nielen s ozbrojeným bojom, ale aj s komerciou. Konkrétne hlavne s predajom ropy na čiernom trhu. Prevážajú ju cez Turecko aj k odberateľom vo východnej Európe, v Libanone, Iraku, ako aj do ďalších susedných krajín. Zápach irackej ropy dnes cítiť napokon aj na Cypre či v Izraeli.
Pri hľadaní dôvodov „životaschopnosti“ IS si preto treba dať odpoveď napríklad práve na otázku, kto spomínanú ropu kupuje a ďalej distribuuje? Alebo na to, ako pripomína portál Novinky, ako je možné, že bomby padajú na hlavy civilistov na území IS, ale zároveň sa vyhýbajú plným cisternám v konvojoch s kradnutou irackou aj sýrskou ropou. Pritom bomby sa „vyhýbajú“ aj ropným terminálom a zdrojom elektriny potrebnej na ich pohon. Ako je napríklad možné, že OSN, EÚ, NATO a USA nezasahujú proti štátom, ktoré spomínaný čierny obchod podporujú?
„Islamský štát nielenže nie je dnes teroristickou organizáciou, ale figuruje ako štát, obchoduje s ropou, obrába 45 percent irackej pôdy, prevádzkuje cementárne, vyberá dane a má právny, sociálny a vojenský systém,“ ozývalo sa aj v piatok minulý týždeň v Prahe z úst ministrov, generálov a admirálov počas bezpečnostnej konferencie Dúha nestability. Opäť iba konštatovanie, zatiaľ čo IS ďalej plní svoje predstavy o vládnutí chalifátu nad svetom.