Foto: SITA/AP
Chorvátsko v utorok prvý raz usporiadalo veľkolepú vojenskú prehliadku na počesť Operácie Búrka, ktorá od 4. augusta 1995 za štyri dni zmietla Belehradom podporovaný kvázištát miestnych Srbov a ukončila tak vojnu za nezávislosť.
Tritisíc chorvátskych vojakov prepochodovalo centrom Záhrebu v sprievode 300 vojenských vozidiel a 30 lietadiel. Prehliadka stála daňových poplatníkov bezmála dva milióny eur. Lesk jej však čiastočne ubrala skutočnosť, že ani jedna z členských krajín NATO, ktoré Záhreb požiadal o účasť v slávnostnom pochode, pozvanie neprijala.
Oslavujú pokračujú dnes v Knine, v niekdajšej bašte takzvanej Republiky Srbská Krajina, ktorá pred dvadsiatimi rokmi už v druhý deň ofenzívy padla do rúk Chorvátom. Tí na počesť dobytia Kninu slávia 5.augusta ako štátny sviatok Deň víťazstva.
Na rovnaký deň vlády Srbska a bosnianskej Republiky srbskej vyhlásili deň národného smútku. Srbský premiér Aleksander Vučič netajil, že tento krok je odpoveďou na „megalomanské“ oslavy v Chorvátsku na počesť Operácie Búrka, ktorú označil za „najväčšiu etnickú čistku od 2. svetovej vojny“.
„Chceme iba smútiť za vyhnanými a zabitými Srbmi. Nik nám nemôže zabrániť, aby sme si poplakali a zapálili sviecu,“ citovala Vučiča agentúra Beta. Deň smútku vyvrcholí napoludnie, keď sa v celom Srbsku rozozvučia zvony a spustia sirény.
Spomienkové podujatia sa začali už v utorok v podvečer v Sremskej Rači, na hranici Srbska a bosnianskej Republiky srbskej. Na moste cez Sávu si účastníci zhromaždenia pripomenuli, ako tadiaľ pred dvadsiatimi rokmi tiahli nekonečné kolóny utečencov z Chorvátmi dobytej Krajiny.
Kým Chorvátsko Búrku oslavuje ako oslobodenie okupovanej pätiny krajiny a víťazný koniec Vlasteneckej vojny, Srbsko ju označuje za genocídu a vidí za ňou len vyše dvestotisíc vyhnaných krajanov, z ktorých sa do svojich domovov dodnes vrátilo sotva päťdesiattisíc.
Podľa chorvátskeho premiéra Zorana Milanoviča sa však Chorvátsko nemá za čo hanbiť. „Bola to spravodlivá, defenzívna a humánna operácia,“ citovali ho chorvátske médiá.
„Takto je to už dve desaťročia. Oni oslavujú, my smútime,“ povedal pre belehradský denník Blic Savo Štrbac, šéf dokumentačného centra Veritas. Podľa neho majú pomýlený postoj k udalostiam z augusta 1995 nielen nacionalisti, ale aj politici s povesťou demokratov. "Napríklad Vesna Pušičová, šéfka chorvátskej diplomacie, hovorí, že oni neoslavujú exodus Srbov, ale znovuzjednotenie územia.
Nerozumiem, čo je tu na oslavovanie. Majú územie, ale bez ľudí, ktoré dnes vyzerá ako apokalyptická krajina. Prečo by malo byť územie dôležitejšie ako ľudia, ktorí na ňom žili?" pýta sa Štrbac.
Záhrebského filozofa a politológa Žarka Puhovského zaráža, že aj s odstupom dvadsiatich rokov, za ktoré Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie a NATO a Srbsko sa stalo kandidátskou krajinou EÚ, v oboch štátoch dokážu výročia spojené s vojnou rozvíriť nacionalistické vášne. „Keď sa človek pozrie na vyhlásenia politikov a médií, nadobudne dojem, akoby sa vojna skončila iba včera a včera padol Knin,“ povedal pre Rádio Slobodná Európa.
Podľa analytika Nemanju Rujeviča ani Chorváti, ani Srbi stále nedokázali objektívne zhodnotiť udalosti spred dvoch desaťročí a uznať svoj diel viny za spáchané vojnové zločiny. „Výročie Búrky je názorným príkladom jednostrannej interpretácie minulosti, zamlčiavania zločinov vlastnej strany a neochoty prevziať za ne zodpovednosť,“ povedal pre rádio Deutsche Welle.
„Ako je možné, že Chorvátsko zapiera systematický masový zločin? Ako je možné, že Srbsko naďalej nepriznáva vlastný podiel viny na nešťastí ľudí z Krajiny? A prečo sa v oboch štátoch všetci, čo hovoria aj o zločinoch vlastnej strany, považujú za zahraničím platených provokatérov a zradcov?“ pýta sa Rujevič.