Kto na to nemá, na Európu vôbec nemyslí

Je to totiž nákladné, a tak kto na to nemá, na Európu ani nepomyslí. Takíto utečenci živoria v neľudských podmienkach väčšinou ihneď za sýrskou hranicou práve v spomínaných susedných krajinách.

„Na nadchádzajúcom summite EÚ – Afrika, ktorý bude na jeseň, budeme rokovať o riešení problému migrácie. Zároveň aj o dôstojných podmienkach sýrskych utečencov v okolí sýrskej hranice. Konkrétne v Jordánsku, Libanone a Turecku,“ vyhlásila koncom augusta nemecká kancelárka Angela Merkelová citovaná agentúrami. Čo budú dovtedy robiť utečenci, nik nevie.

Pritom okrem Sýrčanov krajinu kvôli besneniu islamských radikálov z Islamského štátu nútene opustili aj tisíce Palestínčanov. O nich sa však dnes Európa nezaujíma. Pritom drvivá väčšina z nich opustila život v provizórnych táboroch po celej Sýrii vrátane známeho tábora Jamuk a zamierila hlavne do Egypta.

Ibaže podľa najnovších informácií sa tam k nim správajú všelijako, len nie ako k utečencom. Nehovoriac už o tom, že Káhira väčšine Palestínčanov zo Sýrie odmieta dať štatút utečenca, ktorý by Egypťanov zaväzoval k mnohým povinnostiam.

Ranija El Dahaka, matka piatich detí, utiekla pred vojnovým požiarom zo Sýrie cez Libanon aj s manželom. Problém bol v tom, že ona je Sýrčanka a muž s deťmi sú Palestínčania. Už na sýrsko-libanonskej hranici strávili hodiny ponižujúceho čakania. Samozrejme, že každý na inej strane hranice.

Zatiaľ čo k Raniji boli úrady ústretové, ku „zvyšku“ rodiny boli neúprosné. Dokonca aj pracovníci Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) ju boli ochotní v Egypte zaregistrovať ako utečenca, ale nie jej muža a deti. Pochopiteľne, že to odmietla. Dobrovoľne sa tak zriekla akých-takých privilégií.

„Konkrétne to znamená, že nemôže dať deti do školy, rodina nemá nárok na zdravotnícku opateru ani na žiadnu humanitárnu pomoc,“ cituje portál Dahab.net Hassana Hanineho, právnika Ranije a aj organizátora pokračujúcich protestov Palestínčanov zachraňujúcich si holé životy útekom zo Sýrie.

Podľa Abdela Jabara Belala, ďalšieho z palestínskych aktivistov, ide o ľudí, ktorí sa vlastne ocitli v pasci politickej neistoty. A to je rozdiel v porovnaní so Sýrčanmi, ktorí popredali doma všetko, čo sa dalo, aby mohli zaplatiť členom medzinárodnej siete prevádzačov.

Len aby sa dostali do Európy a získali tak humanitárne garancie, o ktorých sa palestínskym štvancom a im podobným tisícom insolventných zúfalcov môže len snívať. Pritom aj medzi nimi sú matky s deťmi, čo tiež utekajú pred vojnou v Sýrii.