Rozšírenie vojenskej prítomnosti NATO na jeho východnej hranici vo štvrtok podľa očakávania schválili ministri obrany členských krajín aliancie na zasadnutí v Bruseli, oznámil šéf NATO Jens Stoltenberg.
Nové veliteľské centrá o sile približne 40 mužov majú slúžiť okrem iného ako plánovacie a koordinačné strediská pre manévre nových aliančných síl veľmi rýchlej reakcie. Podľa aliančných zdrojov majú byť zároveň výrazom podpory východným členom NATO, ktorí sa obávajú veľmocenských ambícií Ruska.
„Zabezpečia, že naše sily sa budú môcť pohybovať rýchlo a efektívne, ak sa budú musieť rozmiestniť (vo východnej Európe),“ povedal na tlačovej konferencii Stoltenberg. Zdôraznil, že vzhľadom k zvýšenej neistote spôsobenej najmä novými aktivitami Ruska je veľmi dôležité posilniť kolektívnu obranu aliancie. Z rovnakého dôvodu vo štvrtok ministri tiež rozhodli zdvojnásobiť na 40 000 počet príslušníkov Síl rýchlej reakcie NATO.
„To všetko vysiela jasný odkaz všetkým občanom NATO: NATO vás bude brániť, NATO je v strehu, NATO je pripravené,“ vyhlásil Stoltenberg.
Slovenské ministerstvo obrany na svojom webe zdôraznilo, že pripravovaný integračný tím (NATO Force Integration Units – NFIU) na slovenskom nebude základňou. Slovenský sociálnodemokratický premiér Robert Fico vybudovanie nejakej stálej vojenskej základne NATO vo svojej krajine opakovane odmietol. V jednom prieskume sa vraj proti tomu vyslovili tri štvrtiny Slovákov.
„V tomto prípade pôjde o tím plánovačov, a nie o vytvorenie bojovej jednotky alebo základne, ako je to niekedy nepresne interpretované. Prítomnosť tímu všeobecne uľahčí prípadné prijatie posíl zo strany NATO pre danú členskú krajinu. V čase mieru by podporovala plánovacie aktivity,“ uviedol nedávno minister obrany Martin Glváč. Tiež šéf NATO už skôr spresnil, že nejde o žiadnu základňu, ale o malý štáb, ktorý má slúžiť výlučne obranným cieľom.
Novo už bolo vybudované šesť podobných malých veliteľstiev NFIU v Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku. Preskupovanie aliančných síl a posilňovanie kolektívnej obrany je podľa Stoltenberga najväčšie od konca studenej vojny.
Ministri tiež vyjadrili vážne znepokojenie, ktoré vyvolali nové vojenské aktivity Ruska v Sýrii. Vyzvali Moskvu, aby sa v prípadných ďalších úderoch zamerala hlavne na pozície Islamského štátu. Je podľa nich chybou, že Rusi podporujú režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada. „Neprijateľné“ ale podľa nich je predovšetkým narušovanie vzdušného priestoru Turecka, člena NATO, ruskými stíhačkami.
Stoltenberg zdôraznil, že NATO je pripravené brániť Turecko. Na otázky novinárov nepotvrdil ani nevyvrátil, že by aliancia mohla predĺžiť pôsobenie raketových systémov Patriot v Turecku. Systémy rosmietnila aliancia v minulých rokoch, aby zabránila, že boje v Sýrii sa rozšíria na územi významného člena NATO. Systémy podľa doterajších plánov majú byť z tureckého územia stiahnuté do konca roka.