O operácii v Sýrii rozhodli dva dôvody: neúspech americkej kampane proti organizácii Islamský štát (IS) v Iraku a Sýrii a rýchle zhoršovanie situácie v Strednej Ázii. Strategická porážka Američanov vyplynula z toho, že im chýbajú pozemné sily, o ktoré by sa mohli oprieť. Americký projekt vybudovania nového irackého štátu a novej irackej armády neuspel: štát je slabý, armáda nebojaschopná. Bagdad za prežívanie vďačí pomoci Iránu.
Pokusy Američanov nájsť si „umiernených“ spojencov medzi sýrskymi povstalcami boli bezvýsledné. Spojené štáty nemajú šancu vybehnúť z tejto situácie bez veľkých politických škôd a možno aj ťažkých vojenských dôsledkov, napísal Kašín v denníku Vedomosti.
Spojené štáty čelia v Sýrii dileme
Spojené štáty čelia v Sýrii dileme, že na jednej strane majú zvrhnúť Asada, ale na druhej strane musia zabrániť tomu, aby príliš neposilnil Islamský štát a teroristická sieť al-Kajdá. Podľa Ruska je to problém neriešiteľný, čiže je potrebné opustiť myšlienku zvrhnutia sýrskeho režimu. To Spojené štáty nemôžu akceptovať, a preto Rusko muselo zasiahnuť napriek názoru USA.
Hoci IS prudko posilnil, hlavnej vojenskej sile, ktorej Asadova vláda čelí, nie je IS, ale zmes islamistických skupín v zle koordinovanej koalícii bez jednotného velenia. Armáda Džajš al-Fatah je slabšia ako IS, ale tieto sily ovládajú strategické body na fronte s Asadovými silami.
Táto koalícia, ktorej súčasťou je aj miestna odbočka Al-Kajdy An-Nusra, sa teší podpore Turecka a monarchií z Perzského zálivu. Spojené štáty sa snažia staviť na najviac umiernené prvky, podľa zásady „menšieho zla“. Z ruského hľadiska predstavuje An-Nusra a niektorí ďalší členovia armády Džajš al-Fatah legitímne ciele.
Pre Rusko je v prvom rade dôležitý vplyv radikálov na Strednú Áziu
Rusko sa domnieva, že v prípade porážky Asadových síl by Islamský štát pohltil či rozprášil iné islamistické skupiny v Sýrii. IS by natoľko posilnil, že by mohol vrhnúť časť síl a prostriedkov do ďalších častí sveta. Pre Rusko je v prvom rade dôležitý vplyv radikálov na Strednú Áziu. IS je už vojensky prítomný v Afganistane a tiež predviedol významný potenciál pre destabilizáciu Tadžikistanu. Ak by tu prepukla regionálne vojna, Rusko sa do nej zapojí.
Sýrska operácia sa tak javí vstupom do fakticky nevyhnutnej vojny za podmienok, ktoré sú pre Rusko výhodné – ďaleko od hraníc bývalého Sovietskeho zväzu a bez účasti ruských pozemných síl. Na rozdiel od americkej leteckej kampane sú ruské nálety súčasťou útočnej operácie. Hlavnú úlohu v tejto ofenzíve nehrá Rusko, ale Ruskom a Iránom prezbrojené a vycvičené sýrske jednotky, ako aj letecky prepravená iránska vojská.
Najväčšou hrozbou je nekontrolovateľné rozšírenie účasti Ruska
Úspech tejto ofenzívy rozhodne aj o úspešnosti celej operácie. Prvou úlohou ruskej intervencie je upevniť Asadov režim. Až následnou úlohou je vyvinúť tlak na IS, aby sa sústredil na obranu svojho územia. Dôsledkom ruského zásahu je dočasné zhoršenie vzťahov s Tureckom, Saudskou Arábiou, Katarom a USA, ktoré majú v starostlivosti časť skupín, napadnutých ruskými lietadlami.
Možnosti reagovať na ruské operácie sú obmedzené. Sýrske bojisko je už dávno nasýtené modernými protilietadlovými a protitankovými zbraňami. Poskytnutie ešte modernejšej výzbroje je z technických aj politických dôvodov ťažké. Pretože nikto nemá šancu rýchlo vyhrať, dá sa čakať, že začnú rokovania o povojnovom usporiadaní a o spoločných operáciách proti IS.
Ruské sily v Sýrii predstavujú zmiešaný letecký pluk, posilnený bezpilotnými lietadlami. Aj napriek drahej leteckej doprave ide v porovnaní s vojnami v Čečensku o skromnú operáciu. Najväčšou hrozbou je nekontrolovateľné rozšírenie účasti Ruska.