Ankara sa pritom pokúsila svoj krok odôvodniť tvrdením, že ide o „snahu pomôcť s výcvikom“ Kurdom z Kurdskej demokratickej strany Masúda Barzániho. Kurdského dlhoročného lídra, ktorý chodí do Ankary ako na klavír. Najnovšie sa stretol s Erdoganom vo štvrtok v Ankare.
„Naše jednotky sa nachádzajú na základni Bašika na základe pozvania irackého premiér Hajdara Abádího ešte z roku 2004,“ zalovil v pamätí Erdogan citovaný Reuters. Urobil tak po niekoľkých dňoch nielen irackej kritiky. Navyše vo štvrtok prešiel do slovného protiútoku, keď v rozhovore pre panarabskú televíziu Al Džazíra obvinil Irak, Irán a Rusko z „podnecovania náboženskej nevraživosti na Blízkom východe“. A zopakoval, že jeho vojakov na sever Iraku pozval premiér Abádí.
Turecké aktivity môžu vyprovokovať otvorenie nového frontu.Deutsche Wirtschafts Nachrichten, nemecký denník
„Akurát iracký premiér o tom nevedel,“ zaironizoval vo štvrtok politológ Jevgenij Satanovskij v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Vesti FM. Na otázku, čo bude ďalej, netajil, že veru nevie.
„Prečo? Pretože to je Erdogan. V jeho prípade ťažko niečo predvídať. A napokon ani on sám to nevie. Obsadí Mosul? Zvýši vojenskú prítomnosť? Čert ho vie,“ neskrýval Satanovskij. Zato americký politológ a historik Stephen Cohen má jasno. „Je očividné, že zostrelenie ruského bombardéra nad sýrskym, a nie tureckým územím sa uskutočnilo na príkaz Erdogana. Dôvodov bolo niekoľko. Napríklad jeho slabnúca pozícia. Navyše po zapojení sa ruského letectva do protiteroristickej operácie v Sýrii sa rozplynula šanca na zvrhnutie prezidenta Bašára Asada,“ upozornil Cohen v diskusnej relácii Johna Batchelora. Zároveň pripomenul, že Európa sa začala prikláňať na stranu Moskvy po teroristických útokoch v Paríži.
„Erdogan prišiel k záveru, že ak vyprovokuje konfrontáciu s Ruskom, tak NATO sa postaví na jeho stranu. Ibaže aliancia prekukla jeho plán, a preto ani nezačala uvažovať o možnosti aplikovať 5.¤článok aliancie, týkajúci sa kolektívnej obrany členských krajín NATO,“ dodal americký politológ s tým, že jej postoj je vlastne vyjadrením podráždenia Washingtonu aj Bruselu zo správania Ankary. Podľa Cohena si zároveň uvedomujú „aké nebezpečenstvo znamená Turecko pre NATO“.
Na jedno z nich najnovšie poukázalo aj nemecké vydanie denníka Deutsche Wirtschafts Nachrichten v súvislosti so stredajším tureckým bombardovaním pozícií ozbrojenej zložky Strany kurdských pracujúcich (PKK). Uskutočnilo sa na severe Iraku v oblasti Imadía v provincii Dahúk. Útoky proti PKK, ktorú má Ankara od začiatku na zozname teroristických organizácií, sa zintenzívnili po rozmiestnení tureckého vojenského kontingentu na základni Bašika. Ankara však tvrdí, že ide o "pravidelnú rotáciu“ tureckých jednotiek neďaleko mesta Mosul, ktoré zatiaľ kontrolujú teroristi z Islamského štátu.
„Turecké aktivity môžu vyprovokovať otvorenie nového frontu,“ upozornil nemecký denník Deutsche Wirtschafts Nachrichten v reakcii na už spomínaný rozhovor Erdogana v televízii Al Džazíra. Obvinenia tureckého prezidenta na adresu Iraku a Iránu, týkajúce sa ich „sektárskej“ politiky a „porušovania práv sunnitov“ môžu podľa novín poslúžiť ako zámienka pre vojnový konflikt medzi Tureckom a Irakom. Erdogan v spomínanom rozhovore napokon už vyzval tureckých občanov, aby opustili sever Iraku.