"Veci sa minulý rok zásadne zmenili. Ukazuje to konanie Ruska. Nelegálna anexia Krymu a pokračujúca destabilizácia donbaskej oblasti. Okrem týchto agresívnych krokov pokračuje modernizácia ruskej armády. Vojenská doktrína Moskvy bola doplnená. Jej pohľad na susedov a Západ je v nej oveľa agresívnejší. Týka sa to aj jadrovej strategickej doktríny,“ povedal ambasádor Spojených štátov na stretnutí s novinármi.
Lute bol poradcom prezidentov Georgea Busha a Baracka Obamu pre Afganistan a Pakistan. Veľvyslancom pri NATO je od roku 2013. Lute vraví, že pre alianciu je súčasná fáza treťou v jej existencii. Prvá trvala počas studenej vojny, keď sa NATO sústredilo na kolektívnu obranu a nepriateľ bol jasný – Sovietsky zväz. Druhá prišla po rozpade ZSSR. V 90. rokoch sa samotná aliancia zaoberala tým, či je ešte potrebná. Rusko sa z nepriateľa stalo strategickým partnerom, napriek tomu vzťahy neboli vždy jednoduché.
Je to však už minulosť. "Povedal by som, že sme sa minulý rok pohli do tretej historickej fázy. Súvisí to najmä so summitom NATO vo Walesi v septembri 2014. Teraz to volám NATO 3.0,“ vraví Lute. "V tejto fáze vidíme, že aliancia znižuje svoju prítomnosť v operáciách na Balkáne a v Afganistane. Viac sa sústredíme na kolektívnu obranu, aj tu v strednej Európe. NATO prispôsobuje rozmiestnenie svojich síl, aby bolo pripravené brániť tento región. A máme úplne iné vzťahy s Ruskom,“ uviedol Lute.
Moskva však stále hovorí, že je to ona, ktorá reaguje na agresívne kroky aliancie, najmä na rozširovanie. Rusko sa stále vracia k údajným sľubom, že NATO po rozpade ZSSR nebude priberať nových členov z východu Európy. Hoci takéto debaty existovali, samotný bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov vlani uviedol, že žiadny priamy sľub, že sa NATO nerozšíri, nikdy nebol na stole. Na druhej strane, exprezident ZSSR však tvrdí aj to, že fakt, že má aliancia viac členov, odporuje duchu rozhovorov z roku 1990.
Je jasné, že pohľady Ruska a Západu sa v tomto naďalej budú líšiť. Zdá sa, že Moskva neberie do úvahy, že rozširovanie NATO bolo predovšetkým dané tým, že krajiny strednej a východnej Európy chceli do aliancie vstúpiť. Rusko aj pomerne rozhnevane reagovalo na decembrové pozvanie Čiernej Hory do NATO. Nejde však o nič prekvapujúce a Podgorica sa o to snažila roky. A čo, mimochodom, zásadným spôsobom podporovala aj Bratislava.
Riešime, čo je správna rovnováha medzi odstrašením a dialógom s Moskvou.Tomáš Valášek, slovenský veľvyslanec pri NATO
"Sme na to hrdí,“ hovorí o pozvaní Čiernej Hory Tomáš Valášek, slovenský veľvyslanec pri NATO. Zároveň však pripomína, že už v júli 2016 bude summit aliancie vo Varšave. A dovtedy podľa Valáška väčšinu času v NATO zaberú rozhovory o vzťahu s Ruskom.
"Riešime, čo je správna rovnováha medzi odstrašením a dialógom s Moskvou. NATO nechce konfrontáciu s Moskvou. Je možné rozprávať sa s Ruskom o otázkach, kde chce Moskva dosiahnuť pokrok, ako Irán a Sýria. Ale zároveň môžeme navzájom absolútne nesúhlasiť s tým, čo sa deje na Ukrajine,“ vysvetlil Valášek.
"Hľadáme rovnováhu medzi našou silou a tým, že sme otvorení dialógu s naším najväčším a najsilnejším susedom,“ hovorí aj Lute. "Realitou je, že nikto nezmení geografiu. Rusko zostane najväčším a najsilnejším susedom NATO. Aliancia musí urobiť všetko, a urobí to, aby bola silná. Ale sme otvorení dialógu. Možno ho Rusko odmietne, ale budeme pokračovať v našej politike,“ tvrdí americký veľvyslanec.
Podľa Luteho sa vo viacerých oblastiach ukázal dialóg s Moskvou ako prospešný. "V opačnom prípade by sme nedosiahli dohodu o iránskom jadrovom programe. Rusko bolo súčasťou tejto konverzácie. Dialóg fungoval aj v prípade otázky sýrskych chemických zbraní. Hoci Moskva robí veci, ktoré sa nám nepáčia, našli sme politický priestor, ako s Ruskom rokovať,“ ponúka príklad ambasádor USA.
Konflikt v Sýrii bude určite previerkou toho, nakoľko sa vedia Moskva a Západ rozprávať. Spolu s ostatnými regionálnymi partnermi sedia za jedným stolom. O Sýrii sa podarilo presadiť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN a existuje predbežný plán politického riešenia vojny. Otázkou však je, kam sú obe strany ochotné zájsť v ústupkoch. Ich pohľady na konflikt v Sýrii sa totiž stále veľmi líšia.
Veľkým testom bude už to, či budú všetci rešpektovať zoznam skupín, ktoré sa môžu podieľať na dialógu, a tých, ktoré budú označené za teroristické. Tento proces má na starosti Jordánsko, ale Moskva ho už spochybnila.
"Osemdesiat percent cieľov ruského bombardovania nie je zameraných na Islamský štát,“ vyhlásil Lute. Kremeľ to odmieta a tvrdí, že všetky jeho útoky sú v súlade s medzinárodným právom. "Nezverejňujeme spravodajské informácie, na základe ktorých hovoríme o tom, čo Rusko bombarduje. Ako ich získavame, je citlivá vec. Nemusíte veriť číslu 80 percent, ale nesedel by som s novinármi a nevravel by som im o tom, keby som tomu ja nedôveroval. A keby som nevidel dôkazy, ktoré to podporujú,“ odpovedal Lute na otázku Pravdy, prečo mala verejnosť veriť jeho slovám.
"A je tu aj technické vysvetlenie,“ vraví Valášek. "Informácie dávajú krajiny NATO do systému a potom sa preverujú. Väčšinou ich máme z viacerých zdrojov. Aj Slovensko sa na tom podieľa,“ pripomenul Valášek.