Premiér Ahmet Davutoglu zahájenie poslednej ofenzívy pred viac ako týždňom komentoval vyhlásením, že nedovolí kurdským bojovníkom, aby v mestách na juhovýchode Turecka „vytvárali chaos“.
Prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP) armádu obvinila, že v oblasti zabíja tiež civilistov. Podpredsedníčka strany pred niekoľkými dňami vyhlásila, že Ankara vyhlásila kurdskému ľudu vojnu. Dvojročné prímerie medzi Ankarou a PKK sa zrútilo tento rok v júli. Mierové rozhovory boli prerušené a znova bol oživený konflikt, ktorý sa dotkol prevažne kurdského juhovýchodu krajiny a pri ktorom počas 30 rokov zahynulo na 40-tisíc ľudí.
PKK, ktorú Turecko, Spojené štáty i Európska únia označujú za teroristickú organizáciu a ktorá predtým pôsobila predovšetkým na vidieku, sa v posledných rokoch zamerala na mestá na juhovýchode krajiny. V nich stavala barikády a hĺbila priekopy s cieľom zabrániť vládnym jednotkám v prístupe.
Strana kurdských pracujúcich od roku 1984 bojuje za autonómny Kurdistan a práva Kurdov v Turecku. Násilné strety medzi ozbrojencami z PKK a bezpečnostnými zložkami znovu prepukli tento rok v lete, keď sa Ankara zapojila do konfliktu v Sýrii a v Iraku. Okrem radikálnych islamistov útočí aj na tábory PKK. Ankara totiž považuje za spriaznené s PKK aj kurdské milície YPG, ktoré bojujú v Sýrii a v Iraku proti teroristom z organizácie Islamský štát (IS) po boku západnej koalície.