Nórsko síce nie je členom Európskej únie, je ale súčasťou schengenského priestoru, v rámci ktorého kontroly vykonáva len na vonkajších hraniciach. V celom systéme potom platí jednotné schengenské vízum.
Podľa schengenských pravidiel by navyše mali vysídlenci požiadať o azyl v tej krajine, do ktorej ako prvej vstúpili. To sa nedeje a utečenci mieria na sever Európy do bohatších štátov, predovšetkým do Nemecka a do Švédska. Kvôli terajšej utečeneckej kríze sa niekoľko štátov rozhodlo čiastočne obnoviť hraničné kontroly aj vo vnútri zóny.
Nórska vláda v utorok predstavila balík úprav azylových zákonov, ktoré majú z tohto škandinávskeho kráľovstva urobiť jednu z krajín s najprísnejšími azylovými podmienkami v Európe. Súčasťou návrhu je aj odmietanie utečencov bez schengenských víz. Konzervatívna menšinová vláda premiérky Erny Solbergovej má pre zmeny azylových pravidiel v parlamente dostatočnú podporu, poznamenal The Local.
Nórska ministerka pre imigráciu a integráciu Sylva Listhaugová sprísnenie azylových zákonov považuje za potrebné, pretože Nórsko budúci rok očakáva až 100 000 žiadostí o azyl, čo bude znamenať značnú záťaž na sociálny systém. V Nórsku, ktoré má 5,1 milióna obyvateľov, tento rok požiadalo o azyl približne 30 000 ľudí.
Súčasťou zmien bude okrem iného predĺženie čakacej lehoty na povolenie na trvalý pobyt z troch na päť rokov. Pri žiadosti o zlúčenie rodiny bude musieť azylant odteraz preukázať oveľa vyšší ročný príjem ako doteraz a v Nórsku bude musieť pracovať alebo študovať viac ako štyri roky. Podmienky prijímania azylantov sprísňuje aj susedné Švédsko, ktoré na juhu krajiny dočasne zaviedlo hraničné kontroly.