Prezidentova vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) presadzuje zmenu ústavy a zavedenie režimu, v ktorom hlava štátu je zároveň šéfom výkonnej moci.
Erdogan sa vo štvrtok večer stretol s novinármi po návšteve Saudskej Arábie a zodpovedal okrem iného na otázku, či by bolo možné zaviesť prezidentský systém pri zachovaní unitárnej štruktúry štátu. „Príklady vo svete určite existujú. Pozrite sa napríklad na Hitlerove Nemecko,“ povedal Erdogan podľa tlačovej agentúry Dogan.
„V rade rôznych krajín máme neskoršie príklady,“ dodal. Turecký vládny činiteľ neskôr agentúre Reuters povedal, že Erdoganove slová boli „vytrhnuté z kontextu“. „Existujú dobré a zlé príklady prezidentských systémov, dôležité je zaviesť kontroly a protiváhy,“ povedal.
Erdoganova kancelária v tejto súvislosti ubezpečila, že prezident považuje holokaust, antisemitizmus, ako aj islamofóbiu za zločiny proti ľudskosti a je preto vylúčené, že by poukazoval na hitlerovské Nemecko ako na dobrý príklad z histórie. Podľa prezidentského paláca chcel týmto spôsobom naopak vysvetliť, že vytvorenie zlého režimu je možné v každom politickom systéme.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu v stredu obhajoval snahu presadiť v krajine prezidentský systém. Výsledok novembrových volieb, v ktorých AKP získala absolútnu väčšinu, je podľa neho odkazom od tureckých občanov, že má byť zavedený prezidentský systém.
Proislamská strana AKP získala v novembrových predčasných voľbách väčšinu v parlamente, kde má 317 poslancov z 550. Nie je to dosť na to, aby sama mohla schváliť zmeny ústavy alebo vypísať referendum.
Opozičné strany súhlasia s nutnosťou zmeniť ústavu, ktorá stále nesie pečať vojenského prevratu z roku 1980. Tvrdo ale vystupujú proti zavedeniu prezidentského systému. Podľa nich hrozí, že Erdogan, obviňovaný z autoritárskych sklonov, by týmto spôsobom získal prakticky neobmedzenú moc.