Atentáty v Paríži v januári aj v novembri 2015 spáchali moslimovia narodení už vo Francúzsku, prípadne v Belgicku. Aké sú príčiny radikalizácie mladých ľudí, ktorí vyznávajú islam a celý život žijú v západnej Európe?
Výskumy ukazujú, že v prípade násilných skupín, vrátane islamistických, sa stáva spúšťačom procesu radikalizácie hľadanie zmyslu. Lenže pozor – odlišujme ho od zmyslu života. Tu ide o hľadanie zmyslu „byť niekým“. Keď niektorí ľudia nevidia osobný zmysel, napríklad sa cítia ponížení alebo menejcenní, obracajú sa k skupinám, ktoré im umožňujú znovu objaviť osobný zmysel. Napríklad v sile alebo v príslušnosti k triede. Mladí sa môžu pridať k násilným skupinám, ktoré presadzujú džihád, aby posilnili svoj pocit sociálnej nespravodlivosti a nerovnosti. Uvedomte si pritom, že hľadanie zmyslu je viac ako len jednoduchý filozofický koncept. Bádanie v neuropsychológii ukazuje, že časti mozgu spojené s fyzickou bolesťou a so sociálnou bolesťou sú rovnaké.
Jedna štúdia v USA uvádza, že tretina bojovníkov zo Západu, ktorí sa pridali k teroristickej organizácii Islamský štát v Sýrii, má v tomto smere rodinné väzby. Čiže rozhodnutie vzišlo z najbližšieho okolia. Aká je šanca zabrániť manipulácii a následnej radikalizácii týchto osôb?
Iné štúdie o džihádistických skupinách tvrdia, že dve tretiny radikalizácie sú spojené s rodinami, kamarátmi a pracovnými kolegami. Je nespochybniteľné, že sociálne siete, či už reálne, alebo virtuálne, sú dôležité – nielen v súvislosti s radikalizáciou, ale aj v rámci prevencie. Jedna veľká analýza z roku 2014 naznačuje, že v prípade dvoch tretín útokov, ktoré spáchali takzvaní osamelí vlci, rodina a kamaráti vedeli, že daná osoba pripravuje zločin. Znamená to, že sociálne prostredie, v ktorom sa jednotlivec pohybuje, je základom prevencie, hlavným zdrojom možnosti predísť násilnému extrémizmu.
Dôležitejším ako tajné služby?
Sociálne prostredie jednotlivca je významnejšie ako bezpečnostné zložky, pretože je to rodina, kto v prvom rade môže odhaliť príznaky prechodu k násilnému extrémizmu.
Dá sa nájsť konkrétny kladný prípad?
Uvediem skutočný príklad zo spoločnej štúdie s kolegami. Mladík, ktorý sa volá Sam, vyrastal v silno nábožensky založenej rodine. S jeho náboženským presvedčením sa cítil iný, ako boli rovesníci. Chcel sa však správať ako deti v rovnakom veku. Pomaly sa vzďaľoval od hodnôt, ktoré vyznávala rodina. Pokarhala ho za „zahanbujúce“ správanie. Cítil sa vinný, tak silno oľutoval, že potreboval vrátiť sa k viere a napraviť situáciu.
Tu však rodina nezohráva vzornú úlohu…
Dopoviem. Bez vedomia rodičov sa zapojil do náboženskej organizácie. Jej vodca hovoril Samovi, aby si čítal texty tejto skupiny na internete a potom s ním o nich debatoval. Bolo to o pestovaní nenávisti, o oddanosti života pre spôsobenie čo najväčších strát nemoslimom. Sam nadobudol presvedčenie, že je náboženskou povinnosťou pridať sa k boju. Takpovediac našiel novú rodinu. Jeden kamarát odišiel z Kanady a Sam sa dozvedel, že zabil niekoľko žien a detí, vrátane moslimov. Šokovalo ho to, pochopil, že násilie je v skutočnosti vždy prehra a nič neprinesie. Zdôveril sa otcovi.