USA a Rusko strácajú s Ukrajinou trpezlivosť

Minské dohody, konkrétne ich realizácia, boli koncom minulého týždňa predmetom šesťhodinových rusko-amerických rozhovorov v Kaliningradskej oblasti. Nedávno sa na nich dohodli počas návštevy Moskvy šéf diplomacie USA John Kerry a jeho ruský rezortný kolega Sergej Lavrov. A tak Kerryho námestníčka Victoria Nulandová a Vladislav Surkov, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, rokovali za zatvorenými dvermi a prvé reakcie hovoria o novej cestovnej mape či dokonca rusko-americkom pakte. Po tom, čo Paríž a Berlín ako hlavní garanti nedokázali pohnúť z miesta realizáciu dohôd známych ako Minsk 2 a Kyjev v tomto smere rovnako zatiaľ nič neurobil, v Moskve aj vo Washingtone stratili trpezlivosť.

ukrajina, separatista
Bojovník samozvanej Doneckej ľudovej republiky v budove doneckého letiska zničenej počas bojov s vládnymi jednotkami. Snímka je z 12. januára 2016.
Autor: ,

„Boli to produktívne a detailné rozhovory, brainstorming aj hľadanie kompromisov," zhrnul Surkov stretnutie s Nulandovou. O kompromisoch sa v reakcii zmienil aj Vladislav Dejniego, zástupca samozvanej Luhanskej ľudovej republiky, na kontaktných rozhovoroch v Minsku. S tým, že sa však netýkajú samotných 13. bodov dokumentu Minsk 2. „O kompromisoch možno hovoriť iba v súvislosti s hľadaním ciest realizácie prijatých záväzkov," cituje Dejniega ukrajinský portál Korrespondent.

O snahe USA a Ruska pohnúť konečne z miesta riešenie situácie v Donbase svedčia aj slová Daniela Frieda, koordinátora pre sankcie na ministerstve zahraničia USA. „Ak sa podarí realizovať minské dohody, konkrétne voľby v Donbase, zastavenie bojových operácií a obnovenie východnej ukrajinskej hranice, tak zrušíme protiruské sankcie. Zdá sa, že Rusko je dnes pripravené na riešenie problému diplomatickými prostriedkami. Môžeme to len privítať a veriť, že sa to podarí ešte v tomto roku," povedal Fried počas prednášky na Americkej univerzite vo Washingtone. Zmenu amerického postoja napokon avizoval nedávno na pôde ukrajinského parlamentu aj viceprezident USA Joe Biden. Pred poslancami totiž nečakane akcentoval federáciu, separatizmus a uviedol paralelu medzi občianskou vojnou v USA a na súčasnej Ukrajine.

Alternatívou prípadného ignorovania realizácie dohôd z Minska je obvinenie Kyjeva z ich zmarenia. Na to upozornil aj Vasilij Polipčuk, bývalý hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia. Podľa neho západní diplomati v neformálnych rozhovoroch hovoria Kyjevu otvorene: „Ak to neurobíte (realizáciu dohôd – poz. red.), tak nebudeme mať viac argumenty na vašu obhajobu, na pokračovanie tlaku na Rusko v podobe sankcií." Aj šéf zastúpenia EÚ na Ukrajine Ian Tombinsky Ukrajincom okrem iného pripomína, že Kyjev musí čo najskôr prísť s návrhom novej ústavy, v ktorej budú jasne vymedzené právomoci vládnych orgánov.

Najnovším rokovaniam Nulandová – Surkov, ktoré potvrdili zvýšenú aktivitu Washingtonu aj Moskvy, predchádzalo povýšenie ruského zastúpenia na rokovaniach v Minsku Borisom Gryzlovom. Následne mal Putin dôležitý telefonát s Barackom Obamom, po ktorom nasledovalo v Kyjeve rokovanie práve Gryzlova s ukrajinským prezidentom Porošenkom. Podľa neoficiálnych informácií priviezol najnovšie ruské návrhy týkajúce sa riešenia situácie v Donbase. V tejto súvislosti, ako pripomína portál Politnavigator, sú však v Moskve zároveň presvedčení, že aj USA majú „strategické páky tlaku na Ukrajinu", čo vraj „nabáda na opatrný optimizmus".

Podľa ukrajinského exprezidenta Leonida Kravčuka riešenie je však stále hlavne v rukách samotných Ukrajincov „s ktorými musí vládna moc hovoriť priamo, a nie cez médiá a sociálne siete". A to aj za cenu nepríjemných otázok. Len tak sa podľa Kravčuka dá získať späť stratená dôvera ľudí vo vedenie krajiny. „Ak sa tak nestane, tak nám hrozí spoločenská explózia a prejavy neposlušnosti," upozornil exprezident v sobotu v relácii ukrajinskej televízie 112.

Z dohôd Minsk 2

Zo záväzkov prijatých 15. februára 2015 v podobe 13. bodov okrem iného vyplýva, že Donbas bude naďalej formálne ukrajinským územím, ale s integrovanou ruskou ekonomikou, s nezávislými od Kyjeva justičnými orgánmi, ministerstvom vnútra, ľudovými milíciami, jazykovou, kultúrnou a zahraničnou politikou.

Čítajte viac

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Greece Migrants

Česko zintenzívni ochranu hraníc s Rakúskom i Nemeckom

27.07.2016 19:20

Česko zintenzívni ochranu štátnych hraníc s Rakúskom i Nemeckom. Na zasadaní vlády ČR o tom v Prahe informoval minister vnútra Milan Chovanec.

mníchov, streľba

Strelec z Mníchova bol pravicový extrémista posadnutý Hitlerom

27.07.2016 19:13

Iránsko-nemecký tínedžer, ktorý minulý týždeň v piatok zastrelil v mníchovskom obchodnom centre Olympia deväť ľudí a následne aj sám seba, nenávidel Turkov a Arabov.

Francúzsko, Nice, útok

Reuters: Môže byť rok 2016 ešte horší, ako bol doteraz?

27.07.2016 17:46

Na roku 2016 je najhoršie to, že z neho ešte ostáva päť mesiacov. Ak si uvedomíme, koľko zlého sa už udialo, ponúka sa otázka - čo všetko sa môže ešte pokaziť?

Generálna prokuratúra

Obvinili prokurátora pre falošný podpis?

27.07.2016 20:00

Zatiaľ iba mlčanie. Prokuratúra, či už krajská, alebo Generálna, nevysvetľuje obvinenie elitného prokurátora Vasiľa Špirka. Nevieme, za čo je konkrétne stíhaný.

Greece Migrants

Česko zintenzívni ochranu hraníc s Rakúskom i Nemeckom

27.07.2016 19:20

Česko zintenzívni ochranu štátnych hraníc s Rakúskom i Nemeckom. Na zasadaní vlády ČR o tom v Prahe informoval minister vnútra Milan Chovanec.

mníchov, streľba

Strelec z Mníchova bol pravicový extrémista posadnutý Hitlerom

27.07.2016 19:13

Iránsko-nemecký tínedžer, ktorý minulý týždeň v piatok zastrelil v mníchovskom obchodnom centre Olympia deväť ľudí a následne aj sám seba, nenávidel Turkov a Arabov.

Volkswagen - logo

Koncern Volkswagen predal za polrok viac ako 5 miliónov áut

27.07.2016 17:57

Predaj automobilov skupiny Volkswagen za január až jún medziročne stúpol o 1,5 percenta na 5,12 milióna.