Pre predĺženie výnimočného stavu sa v utorok vyslovilo 316 senátorov, proti ich bolo 28, informoval na svojich internetových stránkach denník Le Monde. Krok obhajoval aj francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve. „Musím konštatovať, že niekoľko mesiacov po teroristických útokoch z 13. novembra toto nebezpečenstvo nezmizlo,“ povedal minister o teroristickej hrozbe.
Na základe výnimočného stavu vo Francúzsku môže napríklad polícia aj bez súdneho povolenia vykonávať vo dne aj v noci razie či zabavovať aj legálne zhotovené zbrane. Úrady môžu naďalej nariaďovať domáce väzenie a zakazovať radikálne organizácie, mazať webové stránky alebo rušiť verejné zhromaždenia. Od atentátov, pri ktorých džihádisti povraždili 130 ľudí, hliadkujú v uliciach francúzskych miest okrem policajtov aj silne ozbrojení vojaci.
Ochrancovia ľudských práv vidia v podmienkach výnimočného stavu ohrozenie demokracie. Svoje znepokojenie už niekoľkokrát oznámilo Parížu aj vedenie Rady Európy (RE). Francúzska Liga pre ľudské práva (LDH) začiatkom roka požiadala najvyššiu právnu autoritu v krajine, aby sa výnimočný stav zrušil, alebo aspoň obmedzil. Štátna rada to však odmietla.
„Bezprostredné ohrozenie, ktoré ospravedlňuje výnimočný stav, nezmizlo. Trvá hrozba terorizmu a riziko atentátov. Francúzsko sa v zahraničí stále zapája do vojenských operácií, pri ktorých sa útočí na základne, odkiaľ sa pripravujú teroristické operácie (v Európe),“ uviedla koncom januára vo vyhlásení Štátna rada, obdoba ústavného súdu.