Zastavenie bojových akcií v rámci prímeria, ktoré začalo platiť od soboty, ale ktoré sa nevzťahuje na islamských radikálov, označil Asad za „záblesk nádeje“. „Zohrajú svoju úlohu, aby celá vec fungovala,“ citovala ARD jeho slová z 25-minútového rozhovoru, v ktorom podľa všetkého nepadlo slovo o jeho možnom odchode z prezidentskej funkcie, ako stále požaduje umiernená opozícia.
Asad vyhlásil, že Sýria v súčasnosti nie je „úplne svojbytná“, čo je dôvod, prečo potrebuje vojenskú pomoc Ruska, Iránu a libanonského hnutia Hizballáh. „Neprišli brániť nás, ale seba,“ podotkol.
Sýrsky prezident kladne zhodnotil, že Nemecko doteraz ochotne prijímalo utečencov zo Sýrie. Dodal však, že by bolo múdrejšie a menej nákladné, keby bola Sýrčanom poskytnutá pomoc, aby mohli ďalej žiť vo vlastnej krajine. To by sa však podľa neho západné krajiny museli rozhodnúť „bojovať proti terorizmu, a nie proti jeho krajine“.
Sýrske štátne médiá citovali Asada, že v rozhovore pre ARD povedal, že sa sýrska armáda zdržala reakcií na údajné prípady porušenia prímeria zo strany povstalcov, a to preto, aby dala šancu dohode o prímerí.
„Teroristi porušujú dohodu od prvého dňa,“ tvrdil Asad. Dohoda o prímerí medzi sýrskou vládou a opozíciou je prvou po piatich rokoch od vypuknutia konfliktu, ktorý si už vyžiadal 270-tisíc mŕtvych a milióny utečencov. S pokojom zbraní súhlasil Asad aj stovky ozbrojených skupín a kurdskí bojovníci. Prímerie sa netýka radikálnych skupín, ako sú Islamský štát a front An-Nusrat.
Okrem prípravy pôdy pre ďalšie mierové rokovania má prímerie predovšetkým humanitárny cieľ – zabezpečiť dodávky potravín, liekov a ďalšieho potrebného materiálu pre desaťtisíce civilistov uviaznutých v bojových zónach, respektíve v obkľúčených mestách.