O aktuálnosti zápasu proti násiliu povýšenému niektorými silami na politiku svedčí napríklad aj zlikvidovanie vysokopostavených členov hnutia Al-Kajdá vrátane jeho lídra Usama bin Ládina, niektorých menších teroristických organizácií. A o spomínanej aktuálnosti vedia svoje aj v Madride, Londýne, Moskve a po utorku aj v Bruseli, kde už tiež zažili svoj „11. september“.
Teroristické útoky tu už boli v roku 2004 v Madride a o rok neskôr v Londýne. V spomínaných konkrétnych oboch prípadoch to bola podľa mnohých pomsta za aktívnu účasť Španielska a Veľkej Británie na zvrhnutí irackého lídra Saddáma Husajna a na následnej okupácii Iraku.
Teroristické útoky v Európe najčastejšie páchajú tí, ktorí sa v daných európskych krajinách už narodili alebo prenikli do nich v rámci migračnej vlny. Tak to bolo v Španielsku a Británii, vo Francúzsku a teraz aj v Bruseli. Boli to neraz vnuci pôvodných prisťahovalcov, pred ktorými ťažko pomôže nejaká zábrana v rámci sprísnenia ochrany hraníc schengenského priestoru.
Viacerí pozorovatelia navyše upozorňujú, že útoky v Paríži v novembri 2015, ako aj ten utorkový v Bruseli môžu byť začiatkom totálnej vojny proti svetovej civilizácii, ktorej obeťami sa najnovšie stalo na bruselskom letisku a v metre vyše 30 mŕtvych a desiatky zranených.
Pritom len krátko predtým, 19. marca, samovražedný útočník, príslušník teroristickej organizácie Islamský štát, zaútočil v Istanbule na pešej zóne v rušnej ulici Istiklal neďaleko Taksimského námestia.
Zahynuli štyria ľudia, traja Izraelčania a Iránec. Zranenie utrpelo takmer 40 osôb. Bola to akási tragická ozvena ešte väčšieho masakru z 12. januára, keď si explózia v historickom centre Istanbulu vyžiadala 13 mŕtvych. Väčšinou išlo o nemeckých turistov. Aj v tomto prípade útočil samovrah z IŠ.
Koordinované jatky v Paríži
Ešte krutejšiu tvár teroru islamských radikálov z IŠ zažili minulý rok 13. novembra Parížania a jeho návštevníci. Obeťami celkovo siedmich teroristických útokov sa stalo 130 ľudí. Zranenie utrpelo 352 ľudí, z nich bolo v kritickom stave 99.
Zahynulo aj sedem útočníkov, ktorí boli obyvateľmi EÚ a posledného z nich chytili 18. marca 2016 pri protiteroristickom zásahu v bruselskej štvrti Molenbeek. Teroristi strieľali v klube Bataclan (90 mŕtvych), ako aj na niekoľkých ďalších miestach v centre Paríža (40 mŕtvych). Len neďaleko Stade de France sa odpálili traja samovražední atentátnici.
Koordinované útoky sa stali v čase, keď sa Francúzsko ako zakladajúci člen koalície vedenej USA a vykonávajúcej operácie proti teroristom z IŠ v Sýrii a Iraku pripravovalo protiteroristickými opatreniami na veľkú klimatickú konferenciu, ktorá sa konala koncom mesiaca v Paríži.
Najkrvavejšie útoky v metre
- Júl 2005 – 56 obetí v Londýne.
- Február 2004 – 41 mŕtvych v Moskve medzi stanicami Paveleckaja a Avtozavodskaja.
- Marec 2010 – 40 zabitých v Moskve.
- Apríl 2011 – 15 obetí v Minsku na stanici metra Okťabrskaja.
- Marec 1994 – 14 mŕtvych v Baku.
- Júl 1994 – 13 obetí v Baku.
- August 2004 – 11 obetí v Moskve na stanici Rižskaja.
- Marec 2016 – viac ako 10 zabitých v Bruseli na stanici Maalbeek.
Islamskí teroristi dali o sebe vedieť aj 14. februára 2015 v dánskej Kodani. Cieľom streľby v kultúrnom centre Krudttønden bol švédsky umelec Lars Vilks, ktorý roku 2007 pohoršil islamistov karikatúrami Mohameda.
Ďalší útok sa odohral neskôr v noci pred synagógou v centre mesta, v ktorej sa práve odohrávali oslavy bar micva. Pri oboch útokoch zomreli dvaja civilisti. Podozrivého Umara Abdala Hamída Husajna zastrelili policajti na druhý deň ráno.
Krutú a neľudskú tvár islamských radikálov mali možnosť vidieť aj milióny divákov na záberoch stacionárnych kamier v Paríži či na záberoch náhodných svedkov streľby zo 7. januára 2015. Traja útočníci, ktorí sa hlásili k organizácii Al-Kajdá, vyzbrojení kalašnikovmi, zastrelili v budove satirického týždenníka Charlie Hebdo a v jej okolí 12 ľudí. Z toho desať novinárov, editora a karikaturistu.
Následne oboch teroristov polícia zastrelila na úteku. Rovnako ako spomínaní teroristi skončil 9. januára aj islamský radikál, ktorý deň predtým zastrelil policajtku a 9. januára zavraždil štyroch kupujúcich v obchode s potravinami.
Nevraždia len islamskí radikáli
Dodnes si svetová verejnosť spomína aj na nevinné obete masového vraha Andersa Behringa Breivika, ktorý 22. júla 2012 po explózii vo vládnej štvrti v Osle odišiel na ostrov Utöya a bezhlavo strieľal na účastníkov letného tábora mládežníckej organizácie Nórskej strany práce. Na ostrove zahynulo 77 mladých ľudí. Teroristu a fašistu v jednej osobe Breivika odsúdili na 21 rokov väzenia.
Smrteľný závan teroristických útokov neobišiel ani Slovákov. Konkrétne 24. januára 2011 na moskovskom medzinárodnom letisku Domodedovo. Slovenskí herci Zuzana Fialová a Ľuboš Kostelný zažili útok štvorice teroristov, ktorých obeťami sa stalo najmenej 37 nevinných ľudí a 180 utrpelo zranenia.
Útok nariadil čečenský povstalecký vodca Doku Umarov ako súčasť „islamského povstania“ proti ruskej vláde na severnom Kaukaze. Bratia Islam a Ilez Jandijevovci, Achmed Jevlojev a Bašir Chamchojev boli odsúdení na väzenie za viaceré trestné činy vrátane spáchania teroristického činu, vrážd a pokusu o vraždy.
Strach a chaos zažili po teroristických útokoch aj Londýnčania 7. júla 2005. Štyria samovražední atentátnici vtedy zaútočili na londýnsky dopravný systém. Zahynulo 56 osôb vrátane útočníkov a zranenia utrpelo 700 ľudí. Výbuchy zničili vozne metra a poschodový autobus. V tom čase v Londýne rokovali lídri svetových krajín.
Útok sa začal pred deviatou ráno, v priebehu polhodiny vybuchli tri nálože v troch staniciach metra. Pol hodiny nato vybuchla nálož v poschodovom autobuse na Russellovom námestí. Doprava bola na niekoľko hodín odstavená. Tisíce ľudí bolo na niekoľko hodín zavretých v metre. Útok prišiel deň po pridelení letných olympijských hier, ktoré sa konali v roku 2012.
Islamskí militanti útočili aj v Madride. Najhorším príkladom sú bombové útoky z 11. marca 2004, pri ktorých zahynulo 191 ľudí a 1 800 bolo zranených. Páchatelia boli islamskí teroristi, ktorí boli inšpirovaní hnutím Al-Kajdá. V štyroch prímestských vlakoch v Madride vybuchli bomby, ktoré zabíjali v rannej dopravnej špičke.
Atentátnici sa pred zatknutím pokúšali uložiť ďalšiu bombu na koľajnice vysokorýchlostného vlaku. Bombu však nestihli aktivizovať. Ako sa neskôr ukázalo, polícia mala o radikalizácii útočníkov informácie, ale nevenovala im dostatočnú pozornosť.
Bezohľadnú tvár teroru islamských radikálov zažili Moskovčania aj 23. októbra 2002. Do divadla Dubrovka, počas muzikálu Nord-Ost, vtrhli do divadelnej sály desiatky čečenských teroristov, medzi nimi aj ženy odeté do čierneho, tzv. čierne vdovy. Teroristi žiadali odchod ruskej armády z Čečenska.
Po troch dňoch vyvrcholila dráma 26. októbra nasadením uspávacieho plynu a do divadla vnikli ruské špeciálne jednotky. Pri zásahu prišlo o život všetkých 41 teroristov, ale, žiaľ, aj 129 rukojemníkov, ktorí sa otrávili silnou koncentráciou použitého plynu.