Experti zistili, že ľad na Antarktíde sa topí oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz myslelo, uviedla agentúra Reuters. Posledná správa OSN o dopadoch globálneho otepľovania podľa nich rýchlosť topenia ľadov podceňuje.
Správa vydaná OSN v roku 2013 hovorí o tom, že v dôsledku zmeny klímy, ktorú spôsobila ľudská činnosť, by v najhoršom prípade mohli hladiny morí do roku 2100 stúpnuť o 52 až 98 centimetrov.
Podľa novej štúdie by však tento nárast mohol byť až 1,5 metra, čo by znamenalo oveľa väčšiu hrozbu pre mestá, ako je New York či Šanghaj.
„Mohlo by ísť o pohromu pre mnoho nízko položených miest,“ citoval časopis Nature hlavného autora štúdie Roberta DeConta z univerzity v Massachusetts. „Napríklad v Bostone by v najbližších 100 rokoch mohla hladina mora stúpnuť o viac ako poldruha metra,“ dodal DeConto.
Jeden z faktorov, ktorý údajne správa OSN podcenila, je takzvané praskanie ľadových krýh. Týmto spôsobom totiž môže ľad na Antarktíde padať do mora oveľa rýchlejšie.
Klimatológ Anders Levermann z inštitútu pre skúmanie následkov klimatických zmien v nemeckej Postupime závery štúdie privítal s tým, že pôjde o nový impulz pre skúmanie praskania ľadu v Antarktíde.
O zvyšovaní hladiny morí hovoria v poslednom čase mnohí vedci. Podľa bývalého experta NASA Jamesa Hansena by mohli morské hladiny v nadchádzajúcom storočí stúpnuť až o niekoľko metrov. Levermann však Hansenove tvrdenie odmietol.
Nová štúdia vedcov z amerických univerzít predpokladá, že v prípade pokračujúceho otepľovania vzduchu i oceánov by mohla Antarktída prispieť k nárastu hladín morí o viac ako 13 metrov do roku 2500.
Na decembrovom klimatickom summite v Paríži sa viac ako 190 krajín zhodlo, že je potrebné udržať do konca storočia globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia oproti industrializáciou a čo najviac sa priblížiť hodnote ešte o pol stupňa nižšia.