„Dúfam, že oslobodenie od vízovej povinnosti bude pozitívnym krokom na ceste k dosiahnutiu záväzkov a urýchlenie procesu vstupu Turecka do EÚ,“ citovali svetové agentúry Erdogana s tým, že stále ide o „strategický cieľ“ jeho krajiny.
Minulý týždeň po nečakanom oznámení premiéra Ahmeta Davutoglua, že z funkcie odchádza, Erdogan hovoril inak. Vyhlásil, že Ankara nezmení svoje protiteroristické zákony, ktoré EÚ kritizovala, pretože podľa nej ohrozujú rešpektovanie ľudských práv. Zmiernenie zákonov je tiež súčasťou siedmich desiatok požiadaviek EÚ, ktoré musí Ankara splniť, ak chce bezvízový styk a obnovenie rokovaní o vstup do EÚ dosiahnuť.
Vzťahy medzi Ankarou a Bruselom komplikuje aj samotný odchod Davutoglua, ktorý vyjednal rozsiahlu dohodu s EÚ zahŕňajúcu riešenie migračnej krízy. Špekuluje sa, že jeho pád súvisí s dlhodobejšími nezhodami s Erdoganom.
EÚ sľúbila Turecku pri splnení všetkých podmienok dosiahnuť k 30. júnu bezvízový styk výmenou za pomoc Turecka pri zvládaní migračnej krízy v snahe znížiť počty migrantov plávajúcich cez Egejské more do Grécka. Únia za to sľúbila aj obnovenie pozastavených prístupových rozhovorov alebo finančnú pomoc na zlepšenie situácie v tureckých utečeneckých táboroch.
Po Erdoganových výrokoch sa v únii podľa nemeckého denníka Bild začalo rokovať o náhradnom riešení. Pre prípad krachu dohody sa zvažuje napríklad možnosť, že centrom pre príjem migrantov by sa stali grécke ostrovy, odkiaľ by boli odmietnutí žiadatelia o azyl rovno posielaní späť do krajín pôvodu. Miliardové finančné prostriedky sľúbené Ankare by potom mali namiesto do Turecka smerovať do Grécka.