„Podporu Bieleho domu tlmočila počas nedávnej návštevy Kyjeva Victoria Nulandová z ministerstva zahraničia USA,“ tvrdil zdroj citovaný aj ukrajinským portálom Vesti-ukr. Podľa neho práve za touto skutočnosťou sa skrýva snaha prezidenta už tretí raz presadiť zmenu zákona, podľa ktorého by funkciu generálneho prokurátora mohol zastávať aj človek bez právnického vzdelania. Výsledkom bol napokon šesťhodinový maratón, počas ktorého poslanci schválili zmenu zákona, hlasovali za kandidatúru Lucenka a následne priamo v sále prezident podpísal dekrét o jeho menovaní, po čom Lucenko zahorúca zložil prísahu.
Radosť Porošenka, ako aj jeho človeka z presadenia zámeru neoslabili ani výkriky poslancov hanba!, hanba! Mnohí Ukrajinci si možno v súvislosti s rýchlosťou spomínaného procesu konania povzdychli: škoda, že rovnaké nasadenie politického vedenia chýba v zápase o presadenie reforiem, hlavne v rámci boja s korupciou.
„Sotva sme si mohli pred dvoma rokmi predstaviť, že krajina, v ktorej ľudia vyšli do ulíc protestovať hlavne proti korupcii, zvolí generálneho prokurátora proti vôli ľudu,“ citovala agentúra AFP poslanca Mustafu Najema, jedného z organizátorov štátneho prevratu, ktorý odštartovali demonštrácie na kyjevskom Majdane.
Porošenko a spol. však zvolením Lucenka ignorovali aj výzvu EÚ, ktorá žiadala Kyjev, aby na čelo prokuratúry postavil nezávislú osobnosť s nevyhnutnými právnickými skúsenosťami a schopnosťami. Lucenko bol síce ministrom vnútra v kabinete Julie Tymošenkovej, ale nemá ani desaťročné skúsenosti v odbore, ktoré pred „inováciou“ zákon vyžadoval. Lucenko má však iné skúsenosti. Napríklad z pobytu za mrežami, kam sa dostal "za protizákonné hospodárenie so štátnym majetkom v osobitne veľkých rozmeroch, zneužívajúc pritom funkciu ministra“. Zo štyroch rokov si napokon odsedel čosi viac ako dva roky. Prepustili ho po tom, čo mu vtedajší prezident Viktor Janukovyč udelil milosť s poznámkou, že exminister „len dopláca na svoju vlastnú hlúposť“. Predčasné prepustenie opozičného politika v tom čase determinovala hlavne snaha Kyjeva splniť podmienky potrebné na podpísanie asociačnej dohody s Bruselom.
Verejným tajomstvom sú aj Lucenkove skúsenosti s alkoholom. Práve za mrežami sa jeho obhajca sťažoval, že jeho mandantovi neliečia ťažko poškodenú pečeň a podávajú mu iba sedatíva.
Napokon ešte pred zatknutím Lucenka zverejnil nemecký Bild informáciu o incidente na letisku vo Frankfurte nad Mohanom. Lucenko vtedy ešte ako minister letel spolu so synom do Soulu, kde tamojší odborník mal navrhnúť ďalšiu liečbu ministrovej ratolesti trpiacej rakovinou štítnej žľazy. Chvíľu čakania si Lucenko krátil popíjaním destilátov a len diplomatická imunita ho zachránila pred privolanou nemeckou policajnou hliadkou. Podľa slov manželky exministra jeden zo skupiny lekárov, ktorí Lucenka napokon vo väzenskej cele prehliadali, sa s uväzneným expolitikom lúčil slovami: „Želám vám skoré prepustenie z väznice a potom príďte ku mne na moju kliniku a začneme s dôkladnou liečbou vašej pečene.“