Slovensko, ale nielen ono, kritizovalo Grécko za to, že vraj nechráni dostatočne schengenské hranice. Ako vnímate takéto vyjadrenia, aký majú vplyv na slovensko-grécke vzťahy?
Máme dlhú históriu vzájomných vzťahov. Kresťanstvo u vás a vaša abeceda majú veľa spoločné s gréckymi mníchmi, ktorí prišli do tejto oblasti. Máme veľmi dobré vzťahy. Hovoril som o tom počas návštev vášho ministra Miroslava Lajčáka v Aténach. Zhodli sme sa, že chceme nájsť na európske problémy európske riešenia. Slovensko aj Grécko sú proeurópske krajiny. Je dôležité povedať, že ani jeden z našich štátov nie je zodpovedný za utečeneckú krízu. V našom susedstve vidíme vojny. Ani jeden z našich štátov nie je za ne zodpovedný.
Do Bratislavy ste prišli z Rakúska, kde v minulých mesiacoch odznelo to isté, čo aj na Slovensku, že Grécko by za istých podmienok malo opustiť Schengen. Ešte sa hovorí o tomto návrhu?
Všetci sú už pokojnejší. Zaznieva menej takýchto vyjadrení na adresu Grécka. Je však čudné, keď sa spomína, že by sme nemali byť v Schengene. Čo sa týka Rakúska, pracoval som na vyjednávaniach, keď táto krajina v 90. rokoch vstúpila do EÚ. Dohoda o členstve Slovenska a ďalších krajín bola podpísaná v roku 2003 počas gréckeho predsedníctva únie. Nie je dobré, ak teraz počujeme na našu adresu niečo také, že by sme mali opustiť Schengen. Systematicky sme pracovali na tom, aby sa Slovensko stalo členom únie.
Takže návrh, aby Grécko prípadne opustilo Schengen, už nie je aktuálny?
Vždy sa môže niečo na stôl vrátiť. Ale ak vysvetlíte ľuďom, že to nie je racionálne, tak by sa to nemalo stať. V súvislosti s utečeneckou krízou som vždy hovoril, že ochrana námornej hranice je niečo iné ako ochrana pozemnej hranice. Musíme stále myslieť na to, čo s ľuďmi, ktorí prichádzajú. Nemôžeme len tak potápať ich člny a nechať ich, aby sa utopili. Bolo by to protiprávne. Pýtal som sa v Rade Európskej únie, či má Grécko takto postupovať.
Ako vám odpovedali?
Nikdy som nedostal poriadnu odpoveď. Chceli by povedať, aby sme použili námorníctvo a zatlačili ľudí späť, a tým porušili medzinárodné právo. Ale nikto sa nechce k takému výroku prihlásiť. Okrem toho hovorím, že utečenci, ktorí prichádzajú, aby našli lepší život pre svoje deti, nájdu cestu do Európy. Ale neprichádzajú pre Slovensko a ani nechcú zostať v Grécku. Američania vytvorili na hranici s Mexikom múr s modernými technológiami a je tam púšť, na ktorej môžete spozorovať všetko. Napriek tomu ľudia z Latinskej Ameriky cez hranicu prechádzajú, lebo hľadajú prácu. Tí, čo utekajú pred vojnou, majú ešte väčšiu motiváciu prekročiť múry. Už v januári 2015 som hovoril o utečencoch a ekonomických migrantoch. Všetci mi tvrdili, že to nie je problém. Hovoril som o tom, lebo som chcel na to upriamiť pozornosť, ktorá sa vtedy sústredila len na Ukrajinu. Vravel som, že táto otázka je veľmi dôležitá téma pre zahraničnú politiku únie. Ale, že pohyb utečencov ovplyvní aj našu domácu politiku.
Po uzavretí balkánskej cesty sú v Grécku desaťtisíce utečencov. Ako budete riešiť tento problém?
Balkánska cesta je uzavretá. Máme v Grécku 54-tisíc utečencov. Problémom sú aj niektoré mimovládne organizácie. Mnohé poskytujú humanitárnu pomoc, ale sú aj také, čo využili krízu, aby si z nej spravili biznis.
Čo chcete robiť?
Snažíme sa presvedčiť migrantov a premiestniť ich do modernejších táborov. Nechceme postupovať násilne, lebo je tam veľa žien a detí. Ale budú musieť rešpektovať zákony. Vždy hovorím, že Sýrčania opustili svoju krajinu, lebo to nie je suverénny štát v právnom zmysle slova. Bombarduje ju deväť krajín a mali tam diktatúru Bašára Asada. Preto odchádzajú. Sýria nedokáže chrániť ich ľudské práva. Keď prídu do Grécka, budeme ich ochraňovať, ale musia rešpektovať zákony. Inak by naša krajina skolabovala.
Je niečo, čo teraz očakávate od EÚ?
Utečenecká kríza nie je problém Grécka, je to európsky problém. Atény ho nevytvorili, hoci, keď pozeráte médiá, tak nám to neraz pripisujú. Je potrebné, aby sme do praxe uviedli všetky rozhodnutia, ktoré sme urobili. Ako je možné, že nás niekto nespravodlivo kritizuje, keď krajiny odmietajú robiť to, s čím súhlasili? Musíme spolupracovať, aby sme priniesli mier na Blízky východ. Nájsť spôsob, aby ľudia zostávali doma. Mám sýrskych priateľov. Sú to hrdí ľudia. Nechcú odísť zo svojho regiónu.
Hovoríte o uvádzaní riešení do praxe. Slovensko je proti kvótam.
Ste v tom čestní. Hovoríte, že ste proti. Ostatných 26 krajín (proti je z 28 krajín EÚ aj Maďarsko, pozn. red.) tvrdí, že sú za, ale robia s tým málo. Nemám rád pokrytectvo. Radšej nech Slovensko povie, že je proti a bojuje za svoj názor aj na súde, ako by mal niekto iný tvrdiť, že je za, ale nikdy utečencov neprijať.
Sú kvóty dôležité alebo súhlasíte s tým, že aj tak nefungujú?
Mali by sme napĺňať rozhodnutia, ktoré sme prijali. Keď sa nám nepáčia, zmeňme ich. Ale nebuďme pokryteckí. Prijmeme rozhodnutia, ktoré nezavedieme do praxe, a obviňujeme Grécko. Vždy som tvrdil, že utečenecká kríza je komplexný problém a takú odpoveď si aj vyžaduje. Obviňovať Grécko však bolo jednoduché. Ale nie je to odpoveď.
Napĺňalo Grécko dostatočne rýchlo rozhodnutia? Budovanie hotspotov bolo pomerne pomalé.
V Rade pre zahraničné vzťahy hovoril šéf Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR). Ako vždy trocha obviňoval Grécko, opakovane spomínal problém v Idomeni. Reagoval som. Povedal som mu, že na Idomeni boli vyčlenené peniaze, ktoré dostal UNHCR, ktorý si nesplnil svoju prácu. Peniaze na utečeneckú krízu nejdú k nám. Dostávajú ich mimovládne a medzinárodné organizácie a OSN. Všetci však obviňujú nás, hoci tieto organizácie si nerobia svoju prácu. Čo sa týka hotspotov, neboli pripravené načas. Jeden z dôvodov však bol, že sme na prvé stavby použili hliník. Medzinárodné organizácie upozornili, že je karcinogénny. Preto sme ich prebudovali.
Zdá sa, že príchod utečencov do Grécka sa spomalil. Ako v tejto súvislosti vnímate dohodu EÚ-Turecko? Je to dlhodobejšie riešenie?
Minulý týždeň sme mali nula utečencov. Tento ich bolo viac ako sto. Možno opäť prichádzajú. Uvidíme, či Turecko dodrží dohodu. Ankara má podmienky. Peniaze nie sú problém. Čo sa týka bezvízového styku, tak si nie som celkom istý. Dúfam, že to nebude spor o jednotlivé podmienky.
Spomenuli ste Ukrajinu, tak by som sa dotkol aj vzťahu EÚ s Ruskom. Podporí Grécko predĺženie ekonomických sankcií proti Moskve?
Podporíme spoločné rozhodnutie únie. Stále však hovorím, že sankcie nemôžu byť jediným diplomatickým nástrojom vo vzťahu s Ruskom. Musíme o nich diskutovať. Máme sankcie na to, aby sme niekoho odstránili? Nechcem to. Alebo máme sankcie na to, aby sme niekoho dostali k rokovaciemu stolu? To áno. Potom však musíme mať plán, o čom budeme rokovať.
Bude Grécko na júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Varšave za posilnenie prítomnosti NATO na východnom krídle?
Necháme to prejsť. Ale nie som si veľmi istý, či je to najlepšia myšlienka. Je mnoho dôvodov, prečo sú krajiny znepokojené správaním sa Ruska. Ale potom sa dá pochopiť, prečo má Grécko sto dôvodov, aby bolo znepokojené správaním našich susedov. Vidím, že ruské lietadlo na tri sekundy preniklo do cudzieho vzdušného priestoru. Zo strany našich susedov máme mesačne stovky takýchto prípadov.
Vzťahy Grécka a Turecka sú asi predsa len trocha iné, ste spolu v NATO. V prípade Ruska hovoríme o anexii Krymu a jeho vojakoch na východe Ukrajiny. Aký je váš postoj v otázke Krymu?
Nemám rád dvojité štandardy a pokrytectvo. Som proti porušovaniu medzinárodného práva, ako to bolo na Kryme a, samozrejme, aj na Cypre. To je môj argument. Musíme mať rovnaké štandardy.
Rusko podľa mnohých pozorovateľov podporuje v Európe radikálov napravo aj naľavo, aby vytváralo v únii napätie. Ako vnímate tento problém?
V tomto svete bojujú propagandy a myšlienky, každý používa zbrane, ktoré má k dispozícii. Sme svedkami ruskej propagandy, ktorá využíva veľa stereotypov. Ale videl som aj to, ako sa proti mojej krajine používa propaganda zo strany priateľov.
V rámci európskej diplomatickej služby však existuje skupina, ktorá sa zaoberá ruskou propagandou.
Viem. Hlasovali sme za to, ale nepokladám to nakoniec za produktívne.
Hlasujete za niečo, čo nie je produktívne?
Hlasujem za veci, ktoré pokladám za dôležité, aby sme mali jednotu v únii. V časoch finančnej a utečeneckej krízy je dôležité, aby sme si udržali spoločné európske sny a vízie. Niekedy je preto potrebné robiť aj kompromisy.