Je Rakúsko po prezidentských voľbách rozdelená krajina alebo to vidíte menej dramaticky ako niektorí komentátori?
Určite vidíme delenie rakúskej spoločnosti. Ale podľa mňa je to menej dramatické, ako sa zdá.
Prečo si to myslíte?
Hovoríme o rozdieloch, ktoré neraz vidíme aj v iných krajinách. Možno v inej forme. Ale rozdiely inde existujú rovnako. Svedkami podobne rozdelenej spoločnosti sme boli aj v Rakúsku v prezidentských voľbách v roku 1986 (hlavou štátu sa vtedy stal Kurt Waldheim, ktorý slúžil v nacistickej armáde, pozn. red.). Priepasť medzi dvoma tábormi sa však dá premostiť.
Akým spôsobom?
Sme v situácii, keď vo voľbách proti sebe stáli dvaja ľudia s dosť odlišnými názormi. Dá sa preto povedať, že nie je nič nezvyčajné, keď na základe toho vidíme rozdelenú spoločnosť. Verím však, že po ohlásení výsledkov sa to postupne zmení. Ktokoľvek sa stane prezidentom, bude sa snažiť čo najviac, aby sa priblížil k voličom druhej strany. Je potrebné si uvedomiť aj to, že rakúska spoločnosť je stále veľmi rôznorodá. Nedá sa povedať, že polovica spoločnosti je za modrú farbu Norberta Hofera a druhá polovica je zelená ako Alexander Van der Bellen. Tvrdiť také niečo by bolo príliš radikálne. Ale áno, potrebuje stavať mosty. Vníma to tak aj nový kancelár Christian Kern, som preto optimistický. Rozdiely vo voľbách sa ukázali medzi mestami a vidiekom, mužmi a ženami, ľuďmi s vyšším a nižším dosiahnutým vzdelaním, eurooptimistami a euroskeptikmi. Veľa bude závisieť od toho, ako situáciu zvládne vláda. Či naplní svoje sľuby a bude mať výsledky.
Čo musí urobiť?
Ak sa podarí naštartovať ekonomiku, ak klesne nezamestnanosť, ak bude mať spoločné riešenia na migračnú krízu, to všetko by prispelo k tomu, že ľudia budú menej nahnevaní. A že budú opäť viac dôverovať politike.
Zdá sa mi však, že hovoríte o príliš mnohých ak.
Asi áno. Možno. Ako však vravím, som optimista. Niekto sa musí zaoberať problémami, ktoré máme. Dívať sa na to pragmaticky. Či to už bude vláda, ktorú máme, alebo kabinet s iným politickým zafarbením. Musia však ukázať, že sú problémy schopní riešiť. Bude to náročné. Možno som v tom naozaj príliš optimistický. Ale aj obaja prezidentskí kandidáti sa vyjadrovali v tomto zmysle. Ak bude rakúskym prezidentom Hofer, tak si nemyslím, že bude chcieť čo najrýchlejšie dosiahnuť nové parlamentné voľby. Možno sa mýlim, ale podľa mňa skôr staví na budovanie stability, aby to ľudia mohli vnímať ako pozitívum.
Ak to bude Van der Bellen? Bude sa správať podobne?
Van der Bellen o tom hovoril tiež. Nemám dôvod to spochybňovať. Pozrite sa na to, z akých dôvodov ľudia volili oboch kandidátov. V prípade Van der Bellena to bolo skôr o tom, ako bude reprezentovať Rakúsko vo svete. Čo sa týka Hofera, tak z dôvodu, že sa stará o problémy a starosti ľudí. Keby sa stal prezidentom Van der Bellen, predpokladám, že sa bude musieť starať o obe dimenzie uvažovania voličov. Bude to veľmi dôležité. Nemyslím si, že pôjde do konfrontácie. Bude po voľbách. V nich vždy vzniká konflikt.
Hofer je kandidátom krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Tá už bola vo vláde v minulosti, vtedy krajina čelila aj sankciám zo strany Európskej únie. Tentoraz sa to asi nestane, ale Hoferova politická príslušnosť je problémom. Čo to znamená pre Európu?
Hofer ako hlava štátu by bol vzpruhou pre populistickú pravicu v iných krajinách. On sám je však umiernenejší, ako niektorí jeho kolegovia zo zahraničia. Marine Le Penová vo Francúzsku alebo Geert Wilders v Holandsku chcú zničiť EÚ či vystúpiť z eurozóny. Hofer to odmieta, minimálne to tvrdil počas predvolebnej kampane. Takže áno, jeho výhra by bola vzpruhou pre populistov. Ale myslím, že on sa bude správať umiernenejšie, keby zvíťazil. Uvidíme. Nie je jednoduché to predpovedať.
Keď sa ešte vrátim k rozdielom v spoločnosti. Bez ohľadu na to, kto vyhrá, zmieri sa s tým druhá strana?
Bude to musieť rešpektovať, aj keď zaznela kritika volebného procesu.
Šéf FPÖ Heinz-Christian Strache však naznačil, že nebude brať do úvahy výsledok, keď ten bude založený na hlasoch poslaných poštou.
Budú ho rešpektovať. Strache chce v prípade prehry urobiť z Hofera obeť systému. Je to do istej miery stratégia FPÖ.