Historicky po prvýkrát včera rokovali európski lídri v Bruseli v oklieštenej zostave – chýbal jeden z doteraz kľúčových členov únie, Veľká Británia. Tá si v minulotýždňovom referende odhlasovala odchod z únie a teraz dostala od zvyšných krajín EÚ jasný odkaz.
Ak budú britskí politici trvať na zastavení migrantov, britské tovary budú zaťažené clami pri dodávkach na 500-miliónový európsky jednotný trh. Pre britskú exportne orientovanú ekonomiku by to bol šok, kým pre krajiny EÚ britský trh nie je najvýznamnejší. Znamená to, že ak sa má krajina vyhnúť ekonomickému kolapsu, britskí politici, ktorí uspeli v referende rétorikou proti migrantom, by v prípade prebrania vlády museli zmeniť svoje postoje. Kto povedie Britániu, má byť jasné do 9. septembra po tom, čo odstúpi terajší premiér David Cameron. Následne by mal byť 16. septembra neformálny summit EÚ v Bratislave. „Od piatka preberáme predsedníctvo v Rade EÚ. Už viackrát som avizoval, že predsedníctvo bude poznačené vonkajšími faktormi,“ povedal včera slovenský premiér Robert Fico, ktorý predpokladá, že Británia by mohla oznámiť vystúpenie z EÚ v septembri alebo októbri. Podmienky odchodu by následne mali byť jasné do dvoch rokov.
Podľa posledných vyhlásení podporovateľov brexitu z radov politikov možno usúdiť, že sa na túto alternatívu nepripravili, aj keď o nej hovorili ako o najlepšom možnom riešení pre krajinu. Británia upadla do jednej z najväčších politických kríz posledných rokov. Svoju demisiu ohlásil premiér Cameron a predseda vládnej Konzervatívnej strany. Predsednícka stolička sa trasie aj pod šéfom opozičných labouristov Jeremym Corbynom. Na čelo krajiny by mal s najväčšou pravdepodobnosťou zasadnúť bývalý starosta Londýna, konzervatívec Boris Johnson, ktorý sa v predreferendovej kampani postavil na odpor voči svojmu straníckemu šéfovi Cameronovi, a ľudí vyzýval na hlasovanie za brexit. Johnson ešte nepodal oficiálne žiadosť na post šéfa konzervatívcov, očakáva sa, že tak urobí v poslednej chvíli, teda dnes dopoludnia. Prvým oficiálnym uchádzačom o predsednícku funkciu v konzervatívnej strane je minister práce a dôchodkového zabezpečenia Stephen Crabb. Svoj úmysel kandidovať potvrdil aj britský minister obchodu Sajid Javid. Očakáva sa, že okrem neho do súboja vstúpi ešte britská ministerka vnútra Theresa Mayová.
Johnson je však nekonzistentný vo svojich vyjadreniach. V predreferendovej kampani ostro kritizoval prisťahovaleckú politiku, pričom chcel počet migrantov v krajine výrazne okresať. Poreferendová rétorika už hovorí o zmierlivom prístupe, pretože im chce ponechať všetky doterajšie práva, ktoré plynuli z dohody 28 krajín o voľnom pohybe osôb. Pri rokovaniach s úniou chce navyše presadiť, aby si Británia zachovala prístup na 500-miliónový európsky jednotný trh ako doteraz, no bez akéhokoľvek diktátu Bruselu. Túto požiadavku však na summite rázne odmietla nemecká kancelárka Angela Merkelová aj zvyšok krajín.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Otázne roky vyjednávania
V rovnakom čase ako konzervatívci riešia vnútrostranícke problémy, britskí liberálni demokrati začali predvolebnú kampaň s vidinou predčasných parlamentných volieb. Líder strany Tom Farron povedal, že sa bude snažiť o to, aby sa krajina opätovne pripojila k EÚ, respektíve že ak by sa dostali k moci, výsledky referenda odmietnu. „Je jasné, že zástancovia brexitu nedokážu splniť svoje sľuby, ktoré voličom dali, napríklad dávať 350 miliónov libier týždenne do zdravotného systému,“ odkázal Farron cez hovorcu strany. Aj trhy začínajú túto alternatívu vidieť reálnejšie, aj napriek tomu, že podľa Merkelovej je proces vystúpenia Británie z únie nezvratný. „Nateraz sa zdá, že rozvírený prach po britskom referende sa začína trocha usádzať, ustupuje bezbrehá skepsa a investori si začínajú uvedomovať, že život bude pokračovať aj po ňom. K brexitu pritom príde až v priebehu pár rokov a objavujú sa aj špekulácie, že rastie pravdepodobnosť opakovania referenda, keď túto možnosť naznačili aj viacerí významní politickí komentátori. Brexit teda ešte nemusí byť vôbec samozrejmá vec,“ poznamenal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Summit: EÚ sa musí zmeniť
Na summite v Bruseli sa 27 krajín zhodlo, že EÚ sa musí zmeniť. „Otázka nie je či viac, či menej Európy, ale výsledkom musí byť, že budeme lepšie dosahovať výsledky,“ poznamenala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Pripomenula konkrétne potreby, ako je znižovanie nezamestnanosti mladých či nižšiu reguláciu. Slovensko kritizuje aj kroky v migrácii. „Ak teraz väčšina obyvateľov EÚ odmieta migračnú politiku, tak pravdepodobne s tou istou politikou pokračovať nemôžeme,“ poznamenal Fico.
Nová vlna nacionalizmu a xenofóbie
Výsledky referenda vyvolali od minulého piatka nielen britský politický pat, chaos na finančných trhoch, ale aj obavy, že únia to nemusí ustáť a rozpadne sa. Ešte viac sa však začal Britániou šíriť nacionalizmus a xenofóbia. Christian Schweiger, pôvodom Nemec, ktorý je profesorom na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii, tam žije už viac ako 20 rokov. Po tom, čo sa Briti v referende rozhodli podporiť odchod krajiny z únie, je aj on pripravený Britániu opustiť. Hlavným dôvodom je podľa neho šíriaca sa nenávisť voči migrantom, ktorú u ľudí podporujú nepriateľské výroky niektorých tamojších politikov proti prisťahovalcom, ale aj to, že Britov zastihne ďalšia vlna recesie. „Moja manželka je Maďarka, a necíti sa veľmi bezpečne v Británii. Najviac ju hnevá zavádzanie britských euroskeptikov, že ľudia z východnej Európy len berú Britom prácu, znižujú im mzdy a prichádzajú do krajiny poberať štedré sociálne dávky. Po referende očakávam, že situácia sa bude len zhoršovať. Už teraz je vidieť antiimigračnú až fašistickú propagandu, najmä proti ázijským, ako aj iným minoritám. Pre narastajúci rasizmus v krajine chceme s manželkou odísť z Británie pri prvej možnej príležitosti,“ povedal pre Pravdu Schweiger.
„Druhým dôvodom je to, že Británia padne po referende do recesie, len čo investori a finančný trh stratia dôveru v zlepšujúci sa vývoj v krajine. Británia už stratila rating AAA vo viacerých medzinárodných ratingových agentúrach. Očakávam, že zahraničné banky a firmy pôsobiace v krajine presunú svoje pobočky inde. Hlavný problém leží na nedôvere v to, akú dohodu vyrokuje s úniou už takmer istý nový premiér Británie Boris Johnson. Johnson a podporovatelia kampane Vote Leave (Voľte odchod) sľúbili, že Británia bude mať zachovaný prístup na jednotný európsky trh bez toho, aby sa musela riadiť podmienkami Bruselu, čo je veľmi nereálne,“ doplnil Schweiger. Pred dvoma dňami sa prostredníctvom sociálnej siete Instagram vyjadril na margo Johnsona aj svetoznámy britský kuchár Jamie Oliver, ktorý volil zotrvanie Británie v únii. „Prosím ťa, Británia, ak zvolíš Borisa Johnsona za nášho premiéra, odchádzam. Moja viera v nás bude zlomená navždy,“ napísal Oliver. Na sociálnej sieti vyzýval ľudí, aby zastavili Johnsona a nedovolili mu vládnuť. V tomto prípade však voľbu nemajú v rukách bežní Briti, ale predstavitelia Konzervatívnej strany.