Rusko chce podľa Putina po summite aliancie vo Varšave rokovať na Rade NATO-Rusko o krokoch vedúcich k vybudovaniu dôvery a o prevencii konfliktov najmä v oblasti Pobaltia. Summit bude 8. a 9. júla.
Ruský prezident o vzťahoch s NATO hovoril na tlačovej konferencii po stretnutí s fínskym prezidentom, ktorého krajina súčasťou aliancie nie je. Rusko pred časom Fínsko a Švédsko varovalo pred členstvom. Moskva by v tom prípade podľa ministra zahraničia Sergeja Lavrova prijala patričné vojensko-technické opatrenia.
Svojmu fínskemu náprotivku Putin povedal, že rešpektuje neutralitu krajiny, s čím súvisí aj fakt, že ruskí vojaci sú v značnej vzdialenosti od fínskych hraníc. Ak by sa však Helsinky rozhodli vstúpiť do NATO, situácia by sa podľa ruskej hlavy štátu razantne zmenila.
„Myslíte, že by sme to tak nechali: naše jednotky vo vzdialenosti 1 500 kilometrov (od hranice s Fínskom)?“ povedal Putin. „NATO by rado bojovalo s Ruskom, a to až do posledného fínskeho vojaka,“ varoval ruský prezident.
Niinistö Putina vyzval, aby sa zasadil o to, že budú mať všetky vojenské lietadlá pri preletoch nad Pobaltím zapnuté identifikačné transpondéry, a bolo ich tak možné identifikovať.
Ruské lietadlá podľa Putina občas bez zapnutých transpondérov nad Baltom lietajú, avšak aliančné stroja tak podľa neho robia oveľa častejšie. Niinistöovi však sľúbil, že tému transpondérov Moskva nastolí na budúcej rade Rusko-NATO.
Na summite NATO vo Varšave by členské krajiny mali schváliť vyslanie štyroch medzinárodných práporov na východnú hranicu aliancie. Vojaci by mali pôsobiť v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Velenia by sa mali ujať Nemci, Briti, Američania a Kanaďania. Aliancia chce týmto krokom reagovať na obavy východných členov z agresívnej politiky Ruska.