„Rozhodol som sa byť kandidátom pre prezidentské voľby 2017. Cítim, že mám silu zviesť túto bitku v tejto nepokojnej dobe našej histórie,“ napísal Sarkozy vo svojej knihe Tout pour la France (Všetko pre Francúzsko). Na sociálnych sieťach pred jej dnešným vydaním potvrdil, že do súboja o prezidentský palác je už nachystaný. Dával to najavo už niekoľko mesiacov.
Ešte predtým však musí vyhrať bitku vo vlastnej strane. Opoziční pravicoví Republikáni si svojho kandidáta do jarných prezidentských volieb budú vyberať v novembri. Sarkozy má už teraz konkurenciu desiatky potenciálnych kandidátov. Jeho najvážnejším súperom je už dnes o desať rokov starší 71-ročný starosta Bordeaux a bývalý premiér Alain Juppé, ktorý má v prieskumoch výrazný náskok pred Sarkozym. Juppé je na rozdiel od energického hyperaktívneho Sarkozyho považovaný za pokojného umierneného politika, ktorý pretláča štrukturálne hospodárske reformy.
Sarkozyho ambície ohrozujú aj aféry, v ktorých čelí podozreniu z korupcie a nelegálneho financovania svojej kampane v roku 2012. Ako pripomína BBC, jeho nevýhodou je aj to, že prezidentom už raz bol. Vtedy sľuboval ľuďom viac práce, aby si mohli viac zarobiť, namiesto reforiem a oživenia ekonomiky prišla globálna finančná kríza.
Druhý dych nabral 61-ročný Sarkozy koncom roku 2014, keď prevzal vedenie Republikánov. Po teroristických útokoch vo Francúzsku v snahe získať si voličov krajnej pravice si zobral na mušku bezpečnostnú politiku vlády, vyzýval na sprísnenie imigračnej politiky a posilnenie sekulárneho charakteru krajiny. „Nebolo to tak dávno, čo sme hovorili o imigrácii, národnej identite a odoberaní občianstva tým, ktorých voláme fašistami. Myslenie sa mení a ľudia čoraz hlasnejšie hovoria: To je už priveľa,“ vyhlásil nedávno pred svojimi stúpencami.
Odoberanie francúzskeho občianstva ľuďom s dvojakým občianstvom, ktorí boli usvedčení z terorizmu, zvažoval aj Hollande. Kontroverzný návrh ústavnej zmeny napokon stiahol. Sarkozy, ktorý opakuje, že krajina je vo vojne, navrhuje aj prísne kroky voči moslimom v mene ochrany sekulárnej podoby Francúzska – moslimské šatky chce zakázať na univerzitách a vo verejných spoločnostiach, v školských jedálňach nemajú byť na výber jedlá bez bravčoviny.
Vo Francúzsku, ktoré je od novembrových útokov v Paríži stále vo výnimočnom stave, bude imigrácia a bezpečnosť nepochybne jednou z hlavných tém tak primárok, ako aj samotných volieb. „Terorizmus bude nepochybne ústrednou témou primárok. Otázky bezpečnosti a národnej identity boli témy, na ktorých si Sarkozy vybudoval svoju politickú kariéru,“ povedal pre Guardian Yves-Marie Cann z parížskej agentúry na prieskum verejnej mienky Elabe. François Miquet-Marty z agentúry Viavoice zas upozorňuje, že Sarkozy vie, ako na ľudí a médiá. „Sarkozy má schopnosť upútať pozornosť voličov, pozná médiá,“ povedal. Ako však dopadnú primárky v pravicovom tábore, si však netrúfa odhadovať.
Hoci do prezidentských volieb zostáva osem mesiacov, o kľúčových kandidátoch sa ešte len rozhodne. Či sa už kandidátom pravice stane Sarkozy, alebo niekto iný, súper na strane vládnych socialistov sa má vyberať v januárových primárkach. Samotný Hollande so svojím rozhodnutím, či bude znovu kandidovať, zatiaľ vyčkáva. Svoj záujem o novú kandidatúru verejne podmienil znížením nezamestnanosti, rozhodnutie má oznámiť až v decembri. Oznámenie Sarkozyho opäť kandidovať Hollande nekomentoval. Hovorca socialistov Razzy Hammadi si však neodpustil sarkazmus. „Myslím si, že sme jednou z mála západných krajín, kde máme politikov, ktorí sa vracajú a nedajú si pokoj,“ povedal Hammadi pre France Info.
V tábore socialistov to však pred ich primárkami tiež začína vrieť a napriek výzvam do vlastných radov na trpezlivosť a jednotu sa už hlásia kandidáti na prezidentský úrad. Arnaud Montenbourg, bývalý minister priemyslu, to už nevydržal a svoju kandidatúru ohlásil počas víkendu. Nemôže vraj podporovať terajšieho prezidenta, ktorý sa spreneveril hodnotám socialistov.
Ak by sa však voliči socialistov rozdelili, bola by to pre nich pohroma. Ale aj v prípade, že by si za kandidáta predsa len vybrali Hollanda, jeho vyhliadky na úspech ako rekordne nepopulárneho prezidenta v modernej histórii sú veľmi malé. Do druhého kola volieb by sa zrejme nedostal a do súboja by postúpila šéfka krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penová.
Štiepenie síl v hlavných politických táboroch by v každom prípade podľa pozorovateľov nahralo do kariet práve krajnej pravici. Podľa denníka La Libre Belgique by to bol nečakaný darček pre Národný front, ktorý oň ani nežiada. Aj podľa BBC fakt, že v bitke o prezidentský úrad sa opäť môžu stretnúť tí istí kandidáti – Sarkozy a Hollande – je riziko a argument pre Le Penovú. Podľa prieskumu verejnej mienky Ifop z minulého mesiaca až 73 percent Francúzov nechce znovuzvolenie Hollanda a 66 percent návrat Sarkozyho. Odpor proti Le Penovej bol spomedzi tejto trojice najmenší – nechcelo by ju 63 percent Francúzov.
Francúzski pravicoví politici, ktorí by sa chceli dostať do Elyzejského paláca
Nicolas Sarkozy bude mať v pravicových primárkach viacero súperov. Je celkom pravdepodobné, že v súvislosti so súčasnou neobľúbenosťou vládnucich socialistov sa pravicový kandidát stane novým prezidentom. (Nepopulárny je najmä dosluhujúci ľavicový šéf Elyzejského paláca François Hollande.) Voľby hlavy štátu budú dôležité nielen pre Francúzsko, ale aj pre celú EÚ, pretože krajina galského kohúta má silné slovo v európskom veľkoklube štátov. V pravicovom tábore je zatiaľ trinásť záujemcov; prinášame krátke profily hlavných vyzývateľov Sarkozyho.
Alain Juppé.
Je najstarší spomedzi kandidujúcich v primárkach, má 71 rokov. Politický veterán zažil ťažké časy. Keď bol pred 20 rokmi premiérom, pokúšal sa presadiť reformu sociálneho systému, čo vyvolalo vlnu štrajkov a s úradom sa lúčil ako veľmi neobľúbený. Neskôr dostal podmienečný trest a zároveň zákaz vykonávať verejné funkcie (odvolací súd mu znížil zákaz z desiatich rokov na jeden). Potrestali ho za to, že dávnejšie ako zástupca parížskeho starostu kryl fiktívne zamestnávanie siedmich ľudí, čo v skutočnosti pracovali pre politickú stranu, v ktorej bol generálnym tajomníkom. Voliči ho takpovediac vzali na milosť, keď ho v roku 2006 zvolili za starostu Bordeaux. Bol viacnásobný minister, naposledy do roku 2012 šéfoval diplomacii. Spolieha sa na to, že dokáže zaujať nielen voličov pravice, ale aj politického stredu. Keď vypukla menová kríza s eurom, vyzval na vytvorenie európskej federácie. Podporuje obmedzenie imigrácie do Francúzska. V prieskumoch má náskok pred Sarkozym.
François Fillon.
Ďalší expremiér, ktorý viedol vládu počas prezidentskej éry Sarkozyho a predtým získal skúsenosti podobne ako Juppé na čele niekoľkých ministerstiev. Má 62 rokov. Už dlhšie je odhodlaný stať sa francúzskym lídrom. Pred štyrmi rokmi vyhlásil, že bude v roku 2017 kandidovať v prezidentských voľbách. Prichádza s predstavami, ktoré sa mnohým nebudú pozdávať. Ušetril by až 110 miliárd eur vo verejných výdavkoch. Zaviedol by najskorší odchod do dôchodku v 65 rokoch (teraz chodia muži aj ženy do penzie vo veku 62 rokov), zlúčil by štátny a súkromný penzijný systém. Prihovára sa za návrat k 39-hodinovému pracovnému týždňu (v súčasnosti je 35-hodinový). Prieskumy ho síce medzi pravicovými kandidátmi zaraďujú na tretie miesto za Juppém a Sarkozym, ale denník Le Figaro pripomína, že Fillon je pripravený zviesť politický boj až do konca.
Bruno Le Maire.
Má 47 rokov. V novembri 2014 kandidoval za šéfa pravice, ale v straníckych voľbách neuspel (získal 29 percent hlasov, čo mu nestačilo). Pôsobil ako šéf úradu vlády a štátny tajomník na dvoch ministerstvách. Pred tromi rokmi mu vyčítali rodinkárstvo, keď vysvitlo, že ako člen parlamentu zamestnával svoju manželku ako poslaneckú asistentku. Potešil by voličov, ktorí chcú vidieť štíhly štátny aparát, naopak, podráždi jeho zamestnancov. Chcel by totiž do desiatich rokov znížiť počet úradníkov až o jeden milión. V zahraničnej politike je presvedčený o nevyhnutnosti vojenského zásahu v Sýrii. Vo vzťahu k voličom je mimoriadne aktívny – Le Figaro píše, že od roku 2013 mal s nimi 320 stretnutí vo všetkých častiach krajiny. V anketách je na štvrtom mieste.
Nathalie Kosciusko-Morizetová.
Poslankyňa a niekdajšia ministerka životného prostredia má 43 rokov. Bola tvárou volebnej kampane Sarkozyho, keď pred štyrmi rokmi kandidoval za prezidenta – robila jeho hovorkyňu. Pred necelými dvoma rokmi sa chcela stať historicky prvou ženou, ktorá bude riadiť Paríž. Vyhrala v prvom kole, ale v druhom ju porazila socialistka Anne Hidalgová, a keďže socialisti, zelení a komunisti získali väčšinu mandátov na radnici, tá sa stala starostkou hlavného mesta. Podporuje predĺženie doby pracovného týždňa, chce neskorší odchod do dôchodku. Napriek tomu, že sa hlási ku katolíckej viere, na rozdiel od mnohých konzervatívnych straníckych kolegov sa prihovára za uzákonenie homosexuálnych manželstiev. Prieskumy jej prisudzujú päť percent podporovateľov.